Len málo mojich hmotných statkov prežilo minimalizáciu pri častých sťahovaniach. Medzi nimi tri v hodvábnom papieri zabalené gobelíny formátu A3. Jeden vyšívala mama a pojednala na ňom zámoček na Loire, druhý stará mama a je na ňom kytica a tretí pra-omama a stvárnila na ňom akúsi stepilú devu. Keby goblény nepodliehali zubu času a mimoriadnym udalostiam, mala by som v dedičnej zbierke aj goblén vyšívaný archeopteryxom v rodovej línii.

V žiadnej z mojich provizórnych domácností tie goblény neviseli na stene, pretože sú, úprimne povedané, ohavné. Len občas, zriedkavo, ich rozbalím a sledujem, ako tie tri dobré ženy zručne zapracovali do látky farebnú vlnu.

Jedného pekného dňa som kúpila gobelínový podklad, bavlny a jedného škaredého dňa som nakreslila vzor a začala s vyšívaním. Tak som vyšívala a vyšívala, predstavovala som si tisíc užitočnejších vecí než je udržiavanie rodinnej tradície Vyši si svoj goblén a stále viac a viac som strácala nervy. Až prišla chvíľa, kedy som sa zamyslela, na kieho čerta sa mama, omama a pra-omama venovali takejto pochybnej aktivite. I spomenula som si na podobenstvo o varenej šunke. Bolo o žene, ktorá vždy pred varením rituálne urezala z veľkonočnej šunky obidva konce. Muž sa jej pýtal, prečo to robí.

- Lebo to tak vždy robila moja mama, odpovedala s posvätnou úctou žena.

- Zavolaj jej a spýtaj sa, prečo.

Žena zatelefonovala mame a dozvedela sa, že to tak robila aj jej mama. Muž nástojil, aby zavolala aj starej mame. Žena vytočila číslo.

- Stará mama, prečo si vždy pred varením urezávala šunku na obidvoch koncoch?

- Lebo som mala malý hrniec.

-----------------------------

- Mama, stará mama, prastará mama, prečo ste vyšívali goblény?

- Lebo sme sa nudili.

A tak sa v našej rodine skončila tradícia vyšívania goblénov.