Určite nie som sám, kto si obľúbil naše veľhory. Spolu s rodinou tam chodíme aspoň raz do roka, najčastejšie v lete. A veru treba povedať, že naše tatranské osady aj priľahlé svahy tatranských hôr, sa každý rok menia, žiaľ nie vždy iba k lepšiemu. Mne osobne napr. vadí to, že v Starom Smokovci zrušili predajňu potravín, ktorá dlhé roky sídlila v budove vedľa hotela Smokovec. Iným návštevníkom zasa prekáža zrušenie predajných miest či automatov na lístky TEŽ, na viacerých staniciach TEŽ, kde sú vybudované staničné priestory. Mnohí cestujúci, ktorí využívajú služby pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na  Hrebienok, by boli radi, keby v staničných budovách, ale  aj vo vozňoch fungoval rozhlas, ktorým by pracovníci lanovky informovali cestujúcich napr. o predaji lístkov, o čase odchodu lanovky, či o technických zaujímavostiach samotnej trate a vagónoch pozemnej lanovky, a podob. Síce oceňujem, že v tatranských osadách skoro každý rok pribudne nejaká drevená  vyrezávaná socha, ale  je mi ako človeku veľmi smutno, keď takúto sochu, ktorá napr. na Štrbskom Plese pri jazere, stvárňovala letiaceho orla, ktosi zohaví tak, že jej pílou odreže hlavu aj chvostové letky. Na Štrbskom Plese turisti pri prechádzke okolo jazera čakajú, že budú mať ticho, preto má veľmi prekvapilo, keď sa ponad vody jazera niesli melódie, ktoré zo svojich hudobných inštrumentov, vyludzovali dvaja „klobúkoví“ hudobníci. Veru ani slobodný pohyb jelenej zveri v osadách, pomedzi ľudí a autá, nie je príjemným zážitkom. Aj „zmiznutie“ lyžiarskeho skokanského areálu v Tatranskej Lomnici je podľa mňa na škodu.  No čo, aj napriek tomu, čo som vyššie opísal,  sa náš pobyt v Tatrách vydaril. Bolo to najmä vďaka dobrému počasiu a prírodným krásam Vysokých Tatier.  Viac povedia aj moje obrázky.