Prosteee.... niekedy to človek potrebuje. Len tak sa vypísať z pocitov. Včera večer som ich mala naraz toľko, že keby začnem písať, skončím možno niekedy nadránom. Tento stav bol spôsobený konzumáciou nadmerného množstva čokolády, ktorú mi mimochodom doniesol bráško z Rakúska. Poviem Vám, bola to tá najlepšia čokoláda akú som kedy jedla. Dodávam, čokoládu nejem, lebo (možno to bude znieť otrepane) sa z nej priberá a ja bohužiaľ nepatrím medzi tých x šťastných, ktorí keď niečo sladké zjedia, sa to z nich akoby zázrakom okamžite vyparí. Toto ale vôbec nie to, o čom som chcela hovoriť, takže späť.

Tým, že som dlhú predlhú dobu toľké množstvo čokolády nejedla, stalo sa to, že čokoláda,ktorá sa mi dostala do tela, sa zmenila na cukor a ten na energiu, ktorá mnou lomcovala celú noc. Nedokázala som zaspať nekonečné 3 hodiny! Aj keď som už ako tak odkvecla, zdalo sa mi akoby som spala v 5minútových intervaloch. Srdce mi strašne búšilo a v hlave som mala asi milión myšlienok, pocitov, ktoré chceli ísť von. Dokonca ma prekričali, keď už som chcela zaspať. To bol ten moment, kedy som sa rozhodla, že keď nie je nikto nablízku, vyrozprávam sa aspoň na papier, resp. do môjho netbooku.

S pozdravom Lenuli ;)