Pozdrav červenou  bronzovie ránom.

Drozd  do tmy spieval. Dve slnká, posledné mávnutie zlomeným krídlom. Ticho... prvý lúč, oko modrú navždy nevidí.

V horách záľahy snehu.  Srdce zamrzlo. Padajú lavíny. Hmly Avalonu kĺžu ľadom.

Toľko toho vieš a tak málo vedieť by stačilo. Na rukách rampúchy, na očiach čierna plachta slaného mora, nohy v ľade stratené.

Revú nemé výkriky, more plachtu vzdúva, mlčíš tamtamom.

Nevie o jari v azúrovom jazere, o modrom terči s vetvami vavrínu, o väzení slávy, o iskre ktorá ešte žiari.

Prišla? Ako, keď neodišla?