Morská choroba z dotykov,
pálivé predstavy vo vaku.
Červ preťatý motykou,
nahá spomienka vo vlaku.

Lyko rozkoše nežne vyteká,
a medovina zraje na perách.
V škatuľke pravda odveká,
šaty odhodené pri dverách.

Vzdychy v tme sa jemne tavia,
tým ohnivým trením nahoty.
A bozky rozkošou tak pália,
na dlani rozliaty pocit samoty.

Hebkosť venušinho pahorku,
chvejúce sa púštne duny .
Dotyk odložený v rázporku,
na gitare napnuté sú struny.

A melódia v púšti zaniká,
aj šakal vo tme onemel.
Túžbu vystriedala panika,
a mesiac vo tme obelel.

Presýpacie hodiny na lone,
tancujúce plamienky slasti.
Opitý z jej omamnej vône,
umiera osamelý v chrastí.

Dotyk vietor kamsi odvial,
spomienky na pleciach plačú.
Nahotu na sebe objal,
kým slzy mu po očiach skáču.

Tak smutná pieseň odznela,
s kvapkami rosy na tvári.
Myšlienka, čo bývala nesmelá,
dnes súloží si na oltári.