... moje srdce mi išlo puknúť práve vo chvíli keď som naberal lopatkou do vedra zhorené kúsky nepoznaného poznania. Ľutoval som, že som nečítal rýchlejšie, že som sa nesnažil tomu zabrániť, že som si knižky neschoval na iné miesto, že ... proste obviňoval som sa zo všetkého no k večeru najmä z toho, že som otca neuložil do postele. Zaspal pri peci a ráno sme ho už nenašli. Aby ma bratia nebili, tak som trčiacu otcovu ruku zasunul hlbšie do pahreby. Otec už nebol a všetci sa s tým rýchlo zmierili, no najmä matka. Našla pre nás nového otecka.

Nový otec môj vývoj posunul úplne iným smerom. Staral sa o moju ochranu pred číhajúcimi bratmi, chodieval so mnou na prechádzky ale získal si ma hlavne tým, že mi dovolil dojesť celý tanier polievky. Bratia ma mohli šikanovať iba vtedy kým sa otec nachádzal v práci. Moje zlé obdobie sa skrátilo na ľahko stráviteľných 10 hodín teroru a šikanu denne. Mama si to hneď všimla, pretože pri večeri skonštatovala :"Jožko, tvoj úsmev som ešte nevidela, zato tvojim bratom je stále do smiechu". Potešilo ma to aj napriek tomu, že mi dali meno Laco.

Po večeri si ma bratia odchytili pri záchode a upozornili ma na fakt, že to už nesmiem robiť samozrejme ako inak než násilnou formou. Lenže mal som šťastie. Otec ich prichytil akurát vtedy, keď mi z hrdla vyberali reťaz od bicykla. Pokarhal ich a porušil pravidlo "cudzie pankharty nebijem", ktorého bol sám autorom a strelil im po facke. Najťahšie to znášal brat Roman, ktorý v ten rok oslávil úctyhodných 28 rokov, na oslave ktorých som mu musel spievať v maminej zástere pesničku "na tej Detve", ktorej slová už nikdy v živote nezabudnem. Stala sa súčasťou báliku mojich traum.

Roman otcovi pohrozil, že rána nedožije. Nevedel som, prečo mu tak škaredo vypráva, však otec bol čerstvý 60-tnik a mal toho ešte veľa pred sebou. V noci prišiel za mnou brat Pavol a zakázal mi vstať z postele. Prisunul mi moje vedierko, ktoré som používal na osobnú potrebu a Pavol zarazil haspru na mojom chlieviku. Nejasne som počul zvuk, akoby otčimovi silná ľavá ruka brata Romana držiac otčimovu paličku prerazila pravé rameno. Mal som pocit akoby otčim privrel obidve oči. Pavol stál v rohu tak ako vždy keď bol Roman v kurze, pretože som hmlisto počul ako pľuje.

Ráno mama našla na stole lístok, ktorý obsahoval nasledovné údaje:
"Elika, odpuzť že som yšiel od teba het.
Mám inú, uš ma to nebavilo. Roman sa o vas postara,
pretože je šykovní a mynule zbyl Paľa Havrana.
len sa ho opitaj. Napyš s pozdravom aby na to neprišla."

Prichádzal som s vodou od studne a uvidel som brata ako zastrkáva niečo do pece. Na chvíľu som uvidel otčimov prsteň a brat zabuchol poklop a poriadne prikúril. Bol júl a bratia rúbali drevo a kúrili ako blázni. Mal som od nich na dve hodiny pokoj. Trvali na tom, že túto robotu si urobia sami, že už by som si mohol aj ja oddychnuť. TO BE CONTINUED ...