Tak to už býva, keď je človek v ďalekom svete, že veľa ľudí z domova má množstvo otázok. Dosť často tie isté. Niektoré vedia dosť pobaviť. Dokazujú tak úplne bežný fakt, že tí tam doma si vôbec nevedia predstaviť, aké to tu je. Človek má pocit, že píše vyčerpávajúce maily, či blogy, ale furt sa nájde niekto, kto sa opýta: „A čo, už aj vieš jesť paličkami, či jete vždy vidličkou?“  Vidličkou???  Čo je to vidlička!?! Ešte som tu takú bizardnú vec nevidela. Zato áno, paličkami mi to už ide lepšie. Prestávam mať kŕče, to v prvom rade. Slogan Buď sa naješ paličkami alebo budeš hladný je dobrý učiteľ ;)

„Už si jedla psa?“

Nie veru, ešte som ho nejedla. A ak sa pýtate, či chcem, tak áno, chcem.  Vieme, že týmto možno stratíme zopár priateľov, a mami-oci, nebojte sa, Bruníka vám nezjem, keď sa vrátim. Tonic vraví, že čínske psy sú hrozne špatné, preto sa vôbec nediví, že ich jedia.  Podľa mňa zase hrozne zazerajú. Isto si v duchu vravia, že by si dali naše stehienka. Kľudne tu môže platiť:  Zožer ak nechceš byt zožraný.  Navyše, aj králiky sú domáce zvieratká, a veselo sa jedia. Je to skôr úhol pohľadu.

„Čo máš nové?“

Ako sa to vezme. Všetko aj nič. V akejkoľvek krajine na zemi po mesiaci existencie nutne dôjdete do bodu, kedy sa vás život stáva opäť rutinou. Takže v podstate nemám nové nič, zase som iba učila, jedla, pozrela dáky movie, bola sa niekde prejsť.... nič, čo by stálo za zmienku. Výhodou každodenného života v Číne je však fakt, že aj takéto obyčajné aktivity vedia byť vtipné a vždy sa nájde niečo, čo je ešte haluz, a prinúti ma vysloviť moju obľúbenú vetu: Blázni, tí Číňania.  Uvidíme, ako dlho to ešte potrvá :)

„Už si závislá od ryže?“

Verte alebo nevere, som tu už skoro mesiac, a prekvapivo som jedla ryžu len asi 4krát. A to väčšinou, keď si ju objednám sama. Číňania neobmedzujú svoje chuťové poháriky  niečím tak nudným a jednotvárnym, ako jedením stále tej istej prílohy. Alebo jedením prílohy vôbec. Bežný obed či večera pozostáva z niekoľko druhov mäsa a zeleniny či rýb  v rôznych omáčkach. Bez ryže, nudlí, zemiakov, chleba, či čohokoľvek neutrálneho. Zato sú schopní inokedy s chuťou stlačiť celú misku obyčajnej suchej ryže, alebo rezancov bez ničoho.

„Máš  tam dákeho čínskeho fešáka už vo výhľade?“

Tak pri tejto otázke, a pýta sa ju každý jeden, sa smejem, až mi slzy tečú. No. Možno mi tečú aj preto, že je to skôr do plaču. Nie, nemám. A ani nebudem mať. Nič také, ako pekný Číňan neexistuje. 

„Čo študenti, rozumejú ti?“

Tiež jedna z tých vtipnejších otázok. Som rada ked mi rozumejú moje čínske kolegyne. Čo je málokedy. Celkovo ale možno povedať, že sú tu snaživí, čo sa angličtiny týka. Šokovaní sme boli na výlete na kopci Yishan, kde popisky k jednotlivým kameňom boli dokonca v angličtine. Niežeby to bolo na niečo užitočné. Spelling im robí ohromné trable a rozdeliť slovo správne tiež. Častokrát sa nám stáva, že hoci je niekde niečo napísané po anglicky, aj tak nerozumieme, čo tým chcel básnik povedať. Dajú dokopy také slová, ktoré v danom slede nedávajú zmysel. Nuž, google translátor má svoje muchy. Pravda veru, čím skôr s googlom preč z krajiny, tým lepšie :D

„Už si pochopila pravidlá premávky?“

Áno, to bolo rýchle. Pravidlom je, že pravidlá nie sú. Dvojitá plná čiara v strede štvorprúdovky znamená, že môžes bez problémov predbiehať. Len musíš veľa trúbiť. A keď raz potrebuješ odbočiť do dákej uličky, kľudne tak urob. To je jedno, že je to jednosmerka. Zle si odbočil? Nevadí, otočíš sa priamo tam,kde si. Auto idúce v protismere predsa nie je nič neobvyklé. Značky ako daj prednosť v jazde, alebo hlavná cesta nemajú. Zato majú pár iných zaujímavých značiek. Aj dosť veľa dopravných policajtov. Avšak iba na páradu asi. Kruhové objazdy tiež.

Dopravným prostriedkom je všetko, čo má minimálne jedno koleso a prekračuje rýchlosť 5km za hodinu. Najobľúbenejší počet kolies je ale tri. Variáce nemajú konca. Kľudne si môžete zobrať stoličku, posadiť sa k ceste a dve hodiny sa pozerať. Garantujem vám, že sa nebudete nudiť. Číňania sú schopní odšoférovať všetko. Pomedzi to sa spokojne motajú chodci, starký s fúrikom či stádo oviec.

Zato ale treba povedať, že neprekročia 40-tku ani mimo mesta, v meste jazdia tak 30. Pohoda, klídek, tabáček, čo ti utečie? Život? Nie :)

Po skúsenosti s Indonéziou sa ma často pýtate na kúpeľňu. Dobrá otázka.

Tá doma je ok. Trošku karavanistická, čo znamená, že sprcha visí hneď vedľa záchoda a všetkého ostaného, bez absolútneho pokusu zabrániť ošpliechaniu všetkého dookala vrátane uteráku, do ktorého sa chcete utrieť. Rovnako je asi iba na parádu lebo nemá žiadny tlak a tak používame hadicu, ktorá visí vedľa. Efekt ošpliechania je ešte väčší :) Problém so studenou vodou sme už vyriešili. Teraz nám tečie vriaca :D

Za zmienku však stoja skôr public toilet. Ich výhodou je, že je ľahké ich nájsť. Podľa zápachu. Tu ich výhody končia. V tých výnimočnejších prípadoch majú oddelené „kabínky“ asi meter vysokými betónovými panelmi. Dvere dnes v Číne asi nie sú v móde. Dosť často ani tie betónové panely. Po vstupe do miestnosti vás teda ohromí pohľad na 5 či 6 cikajúcich Číňaniek, len tak, kde si kvoknú. V tom lepšom prípade cikajúcich. Beloška sa okamžite ocitne pod paľbou pohľadov počas celého svojho nevyhnutného rituálu. Po tomto zážitku vás už tak nerozladí to, že voda v umývadle netečie....

A aby som nezabudla, pri deťoch platí, že public toilet je všade. Kľudne aj v diaľkovom autobuse v podobe vedra. Pampersky sem ešte nedorazili a tak sa predávajú detské nohavice na zadočku rozstrihnuté a detičky si slobobne behajú a kakajú :)

„Už sa učíš Čínštinu?“

Vzhľadom na to, že obsahuje viac ako 80 000 čínskych znakov, to už aby som veru začala, ak to chcem do konca života stihnúť :D Ok, Ok, v bežnej konverzácii sa samozrejme nevyskytujú všetky. Na zvládnutie základného čítania či písania mi stačí LEN niekoľko tisíc:) Stále sa ale ešte neviem odhodlať začať sa učiť jazyk, ktorý sa podľa môjho názoru proste NEDÁ naučiť. C´ dz š če m la? Š če ňi čien. Dz č džou c žen š ňi....a tak ďalej. Primyslite si k tomu ešte to najdôležitejšie - stúpajúcu, klesajúcu, či kolísavú a neviem ešte akú intonáciu, vďaka ktorej dostanete z obyčajného  č  kľudne štyri úplne odlišné slová. Beznádejne bez šance.

„Ako sa teda dohováraš?“

Akokoľvek nepochopiteľné sa to môže zdať, Ahoj, Ďakujem a Dovidenia sú slová, s korými si zatiaľ vystačím. Body language však budem mať tak natrénovaný kým prídem domov, že už vôbec nikdy nebudem musieť otvoriť ústa a mrhať slinami. Nutne by však bodlo naučiť sa číslovky.

„Však ale číslovky sa aj na prstoch ukážu.“

 No hej. Ale  čo je u nás dva,  tu znamená osem :)

 „Akí sú Čínania?“

Pľujú, chrchlia a čumia. Inak sú fajn:) Len si netreba brať osobne, keď niekto na vás 5 minút hľadí a potom si s chuťou odpľuvne. Väčšinou tým nemyslí nič zlé.   

„Aké sú čínske obchody?“

Zaujímavé. Obchodíky, či butiky, ak ich tak honosne môžem nazvať, sú neskutočne drahé. Najprv som sa zľakla. Potom sme objavili pravú čínsku tržnicu.  Všetko, čo nespĺňa štandard  na vývoz sa predáva tu. Zľakla som sa znovu. Nieto si čo vybrať, hlavne keď si uvedomíte, že štandard v čínskych obchodoch u nás doma je už aj tak dosť nízky. Veľkosti oblečenia je zas druhá vec. Ja si vždy môžem kúpiť aspoň pánske, keď v dámskom nenájdem svoje číslo. Ale čo bude robiť Tonic, to neviem :D

Rovnako zaujímavé  je nakupovanie všetkého ostatného mimo oblečenia. Chýbal nám kábel? „Však ideš do obchodu a kúpiš si,“ zneli rady z domova. Ten kto sedí doma na zadku a v živote nebol v Ázii, alebo aspoň mimo Európy, nikdy nepochopí, že neexistuje nič také jednoduché ako ísť a kúpiť si. Po prvé, nevieš kde. To, že u nás predávajú to tam a to tam neznamená, že tu to robia tak isto. A tak sa kľudne môže stať, že knižku či kalkulačku si kúpite v potravinách, ale nedokáže tam nájsť čaj. Ďalší problém sa objaví hneď okamžite ako zistíte správne miesto. Jazyková bariéra opäť a znovu. Môj body language sa síce zlepšuje, ale zahrať S-video kábel s AV výstupom ešte neviem:)

„Čínske číslo máš?“

            Mám. Po predvoľbe +00421 sa dajú posielať smsky aj na Slovensko. Neodpisujte, nedoručí nám to. Za to nám môžete zavolať. To je niečo, čo zase naopak nemôžeme urobiť my. Pýtate sa prečo? Lebo v živote nemožno mať všetko, preto :)