Zájazd vyzeral na katalógu super: luxusné stany, 3x denne strava, sprchy, wc, bazén, proste všetko čo potrebuje človek k pokojnej dovolenke. Realita: staré komunistické stany aké poznáme z čundrov, strava studená, porcie pre malé deti a to sme si platili za dospelé osoby, sprchy, wc alá zlaté piesky pred 15 rokmi, bazén nenapustený (veď načo). K tomu sa pridalo počasie začo samozrejme cestovka nemohla, ale na základe toho sa vynorili ďalšie nedostatky kempu. Neustále sychravé počasie spravilo z cestičiek do stanov bahenné pole. Bola podaná sťažnosť nech sa to vyrieši, spevnením. Zástupca kancelárie len bezradne krútil hlavou. Nič, tak sme sa celý čas brodili v bahne namiesto aby sme sa brodili na slnečných plážach. Situácia sa vyostrila natoľko, že sme boli nútený sa premiestniť do hotela, ktorý prevádzkovala spomínaná cestovka. Žial hotel bol obsadený, takže sme sa museli zložiť v suteréne na pár dní.

Strava v Taliansku je pre každého gurmána niečo neopísateľné. Ale nám sa dostala strava z polotovarov nakúpených v jednom bratislavských hypermarketov, ktoré následne s nami cestovali v autobuse. Varilo sa samozrejme na hoteli, pričom jedlo následne vozili do kempu. To už v chladnom počasí po dobu stolovania vychladlo. Menu bolo ako zo staničného bufetu. Veľkosti porcií sa nám málili ale budiš, veď sme neprišli stlstnúť na dovolenku. Naše pochybnosti sa potvrdili v plnej kráse. Keďže sme boli nútený nocovať v hoteli aj jedlá nám stolovali na mieste. Porcie boli zrazu výdatné, a ubytovaný na hoteli vraveli, že oni mali dovtedy rovnaké porcie (a to bol detský zájazd). Pri tej kvalite jedla nám to bolo úplne jedno. Veď na celodenný zájazd do Ríma nám zabalili do balíčka dve prázdne žemle a nejakú nátierku. Zbehnúť niekde do pizerky nebola šanca lebo za celý deň sme museli stihnúť pešo popozerať od vatikánu až po koloseum. Kto bol v Ríme vie že ani 5 dní by nestačilo na všetky pamiatky nachádzajúce sa na tomto mieste. Naviac, sprievodkyňa, ktorá nás obozretne deň pred odchodom do Ríma vystríhala aby sme sa obliekli vhodne do katedrály sv. Petra vo Vatikáne, narozdiel od nás sa obliekla presne naopak, čiže sme bola jediná turistická skupina, ktorá nemala sprievodcu na tak zaujímavom mieste ako je tento chrám. A to sme vyhodili na ňu 70 eur na osobu, pričom nás bol plný autobus.

Suma sumárum, dovolenka dopadla katastrofálne. Sťažnosti na mieste boli síce zaznamenané, ale odstraňovanie problémov nenastalo. Následná reklamácia bola zo strany cestovky posúdená ako bezpredmetná. Čiže ani peniaze sme nevideli, ani žiadnu dovolenku nedostali. Len hororových 11 dní na rozbahnenom poli s neľudským personálom. Za všetko hovorí odpoveď na otázku v dotazníku, ktorý nám dala vyplniť cestovka pri odchode. Ktoré menu Vám najviac chutilo? odpoveď: to ktoré sme si kúpili v pizerke.