Pilot, ktorý aj napriek tomu, že na to nedostal rozkaz, a svojvoľne zostrelil unesené civilné lietadlo so 164 cestujúcimi smerujúce na štadión kde bolo 70-tisíc divákov, je nevinný. Takýto rozsudok vyniesli televízni diváci na STV2,  ktorí 17.10.2016 sledovali televíznu inscenáciu „Verdikt“. Výsledok ich hlasovania bol: : vinný - 35.80 %; nevinný 64.20 % http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/117653/verdikt  Osobne mi vadilo to, že aj keď po skončení inscenácie bola beseda, ani v besede nebolo jasne vysvetlené, ako by to skutočne malo byť. Predpokladám, že diváci oslobodili pilota iba pod vplyvom emócií a nie znalosti práva. Lebo, napríklad v Nemecku, ústava absolútne zakazuje vydať rozkaz na zostrelenie uneseného lietadla, ale na Slovensku naopak, ústava toto právo dáva  zo zákona napr. ministrovi obrany a ďalším ministrom vlády.  Ja osobne si myslím, že skutočne nestranný súd, by pilota uznal vinného z vraždy a odsúdil ho, s prihliadnutím na poľahčuje okolnosti, na spodnej hranici možného trestu. Vinným mal byť lebo:

1. Vedome a svojvoľne nesplnil rozkaz nadriadených, dvakrát potvrdený, že nesmie lietadlo zostreliť.

2. Prisvojil si rozhodovanie o niečom, na čo nemal právo, ani príslušné vedomosti a prípravu. To znamená, že sám ako Boh, rozhodol o tom, že je lepšie zavraždiť len 162 cestujúcich v civilnom lietadle a potencionálnych 70 000 divákov na štadióne nechať žiť. Pritom išlo o mimoriadne schopného pilota, ktorý okrem svojej profesie bol znalý aj právnych postupov v podobných prípadoch. To znamená, že vedel o rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, ktorý zakázal v takýchto prípadoch povoliť zostrelenie.

3. Mal najmenej 23 a najviac 63 minút času na to, aby sa riadiaceho centra spýtal, či už niekto nariadil evakuáciu štadióna, no aj napriek svojej mimoriadnej inteligencii, o tom ani neuvažoval.

4. Až 28 minút od vystrelenia varovných výstrelov, nerobil nič, iba sprevádzal dopravné lietadlo. Hoci mohol a mal povinnosť dovolenými činnosťami dať teroristom v lietadle jasnejšie  najavo, že im v ich zámere bude so svojou stíhačkou  brániť. Napríklad tzv. odklonom alebo iným povoleným znepríjemňovaním ich letu.

5. Absolútne nevedel nič ani o tom, či sa cestujúci alebo piloti civilného lietadla už nepokúsili teroristov zneškodniť alebo či majú aspoň šancu to urobiť.

6. Vôbec netušil ani to, či divákov zo štadióna už náhodou neevakuujú.

7. Vôbec nemal 100 % záruku, či po vystrelení rakety na civilné lietadlo, ho zničí alebo iba poškodí a lietadlo, by tak svojim následným neriadeným letom a zrútením, ohrozovalo  veľké mesto kdekoľvek.

8. Sám nemohol zistiť a keďže nesmel lietadlo zostreliť, tak mu to ani riadiaci letu neoznámil, či  sa na zemi, v smere letu civilného lietadla, nenachádzajú iné pozemné objekty, ktorých prípadné zničenie  by spôsobilo katastrofu obrovských rozmerov, napr. zničenie  veľkej priehrady, či atómovej elektrárne alebo chemickej fabriky a podob.

9. V súdnej sieni ostal takmer paralyzovaný, keď mu prokurátorka dala otázku, či by civilné lietadlo svojvoľne zostrelil  aj vtedy, ak by vedel,  že v ňom letí aj jeho žena s dieťaťom. Na túto otázku odmietol odpovedať.

10. Tým dal ale jasne najavo, že by za takýchto okolností na lietadlo nestrieľal. To znamená, že zrejme až vtedy si začal uvedomovať, že nie je hrdinom za akého ho považovala nemecká verejnosť, ale je vlastne vrahom, lebo aj keď s dobrým úmyslom, predsa len  svojvoľne a to aj napriek dvojnásobnému zákazu svojich veliacich generálov, zostrelil civilné lietadlo. Asi až vtedy mu došlo, že spoločnosť, ak chce existovať v rámci morálnych princípov, musí mať zákony a jej občania musia podľa nich aj konať.  Anarchia tu nemá miesto.

Záver. Samozrejme, ide o vymyslený príbeh, ale varovne zaznieva výsledok hlasovania, kde až 65 % hlasujúcich na Slovensku, v tomto lepšom prípade je buď, bez potrebných právnych znalostí, alebo v tom horšom prípade, vedome koná protizákonne. Tak či tak, je to na zamyslenie. Pekný deň praje doko.