Príjemný slnečný deň som chcela využiť na obhliadku krajiny. Zbalila som si do tašky dve hrušky, ústa som si nahrubo natrela krémom a hrdlo som si obtočila modrou hodvábnou šatkou. Otvorila som okno a vyliezla som po rebríku do neveľkého koša vzducholode.

Výhľad bol skutočne prekrásny. V čerstvom priezračnom vzduchu sa letelo ľahko. Občas si ku mne prisadol nejaký vtáčik, aby oddychoval. Pod nami sa striedali mestá s rozmanitými stavbami a parkmi, menšie mestečká a dediny. Začula som zvláštnu hudbu, oddala som sa pohode. Trblietavý pruh rieky ma zaviedol až k horám. Rozhodla som sa, že pristanem na veľkej sivej skalnatej plošine.

Zahryzla som do mäkkej hrušky, z ktorej vystrekla sladká šťava. Polosýta som si ľahla na tvrdú skalu a zavrela oči. Zvláštna hudba ma uspala. Prebralo ma až vnímanie vlhkého jazyka na mojej tvári. Ešte chvíľu nechám privreté viečka a s oslintanou tvárou počúvam funenie. Počkám, kým prestane, aby sa nenaľakal.