Digitalis planúci v očiach,
z ktorého nejedno srdce sa rozhorí,
viečko jak krehká clona,
s pominuteľnými chvíľami hrá sa.
Slovo sťa zamat na perách,
ach... Ladne plachtí v povetrí,
smútok a bolesť ľahko prekoná,
v objatí zahrnie spása.
V pohyboch rúk ukryté,
mávnutia krídiel anjelov,
vo vráskach jemných vyryté,
stopy zaľúbených snov.
Dvere si ľahko nájde k srdcu,
nežným dotykom na hrudi,
oživí zvädnutú kyticu,
pritúli v úprimnej spovedi.
Niekde tam vonku čaká aj na mňa.
Osud
25.09.2007 21:45:00
Komentáre
fakt