Co tomu dodat. Su to nasi susedia, slovanstvo je spolocne, donedavna sme boli v rovnakom bloku a dokonca ich jazyku aj ciastocne rozumieme. Ale pekne po poriadku... Ako to vlastne je, ze kedysi nasi mocni vychodni susedia, dnes zapasia s problemami ako u krajin "tretieho" sveta? Ak sa na to pozrieme chronologicky, tak tie udalosti maju svoj pad uz pekne dlho. Najprv nepodareny 70-rocny pokus o "rovnost" pracujucej triedy a dozivotna "istota" pre vsetkych (na prvy pohlad znie celkom vznesene), potom diktatorske pokusy ako upevnit tu spominanu rovnost a na zaver (ceresnicka na torte) ten nepodareny pokus o slobodny svet (teda, ako pre koho). Ten novsi je v podstate velmi podobny tomu staremu, ale ma vylepseny vzhlad a obsahuje tie nejake slobody a doplna to hracickami ako su napr. iPhone-y. To vsetko preto, aby sa moc nemuselo rozumyslat vlastnou hlavou a cesta zivota bola servirovana elitou. Otazka je, co je lepsie? Mnohi by obratom odpovedali, ze dnesny "demokraticky" system najviac vyhovuje. Hej, musim uznat ze maju ciastocne pravdu, predsa sme si tu demokraciu zvolili dobrovolne. Ale ta nasa fiktivna "sloboda" nie je nejaka lacna zalezitost a uz vobec nie pre tych, ktorym to darujeme (teda nutime) silou zbrani. Samozrejme, popularne argumenty, ako napr. sloboda ma svoje nevyhnutne obete alebo doisahnut ju treba za kazdu cenu obstoji az dovtedy, kym to nechceme skusat na sebe a na svojich rodinach alebo kym nenechame nicit vlatne domy ci zivoty. Ak je tomu tak, potom cela tato maskarada sa v mnohom vyrovnava akemukolvek inemu mocenskemu systemu, ktore doteraz pozname. Jednym z hlavnych problemov je, ze my nikdy neskumame kolko percent toho daneho naroda vnima slobodu rovnako ako my alebo vidi svet rovnakymi ocami ako my. A vonkoncom nikdy nie vtedy, ak mame za sebou tazky aparat "slobodnych" medii, ktore nam masiruju mozgy a tvaruju verejnu mienku ucelovo bud, za niekoho alebo proti niekomu. Potom sa deje to, ze nam unikaju fakty o diani vo svete a dostavame celkom skresleny obraz o tom, kto je naozaj demokraticky a kto je diktator alebo co je cierne a co biele. Momentalne sme svedkami roznych farebnych a ciernobielych revolucii po svete a tymi aktermi nie su ini nez prave ti, ktori mali a maju najvacsi podiel na drancovani nasho sveta ako napr. majitelia velkych korporacii, bank, zbrojarskych a energetickych firiem ci obcianski, politicki alebo ini predstavitelia s viziou spasenia sveta atd atd.. A prave ta ich revolucia nie je nic ine nez ten znamy a opakovany scenar, ako nasadit svojich lojalnych stupencov a vytvorit z cieloveho statu ci naroda dalsie odbytisko konzumu, zdroj lacnej pracovnej sily a v mnohych pripadoch ich vyuzit na podobne drancovanie inych narodov ako vojacikov pre svoju "oslobodzenecku" armadu. Dalej, znicit povodnu infrastrukturu, strukturu ekonomiky a hospodarstva toho daneho uzemia roznymi cudnymi okolnostami a nasledne zadlzit narod tak, aby po desatrocia splacal nie iba istinu ale hlavne mega uroky z tychto dlhov. K tomu je potrebne vyskolit a financovat skupiny oportunistov a grazlov "revolucionarov", ktori budu ochotni zapredat svoj narod a nechat drancovat svoje uzemie a lycovat vlastny narod rovnako ako ti proti ktorym idu. Cela tato masineria sa spusta tak, ze sa vyuzije nespokojnost obyvatelstva s ich aktualnym stavom a to, nastartovanim masivnej kampane obcianskej neposlusnosti zvnutra a zvonka rozduchavanim globalnymi svetovymi mediami. Potom sa vlastne len caka na nejaky ten vhodny okamih ako je napr. falosna zamienka ci nejaka vymyslena akcia a uz tie udalosti naberaju prudky pad. Potom v tom uzasnom zmatku, nikto netusi kto na koho striela a kto za koho bojuje. Zato u nas, akteri tychto "revolucii" sa nam predstavuju ako ti, ktori prisli vhod a vcas ako zachranit situaciu a nechcu nic viac, nez nastolit poriadok a demokraciu podobnu ako mame my u nas doma. Toto cele sa deje pred nasimi ocami a to, denno-denne okolo nas. A my sa na to pozerame, ako v mene demokracie a hlavne v nasom mene, urcita skupina ludi (alebo cca. 1% obyvatelov zemegule) zbohatne a ziskava moc a nadvladu nad nami. Je to skratka na nas, ci sa nechame vyuzit nadalej a akceptujeme tento stav alebo chceme nieco s tym urobit...