Vianoce sú už takpovediac za nami. Napriek tomu že viacerí ľudia asi tvrdia ,,škoda že to tak rýchlo ubehlo" sú určite aj takí ktorí si povedia ,,konečne". Napríklad ja. Od dectva som sa na ne tešila. Na stromček, na darčeky, na koláčiky, na ten taký pokoj a čaro ktoré cez ne vládne. Avšak tento rok sa vo mne niečo zmenilo. Netešila som sa na Vianoce. Ani trochu. Do dvadsiateho tretieho som sa naháňala, labzovala po obchodoch a podobne. Tento rok som po prvý krát pocítila čo je to vianočná depka a čo je to mať zlú náladu už len z toho že padá sneh... Bolo mi na nič. Nechcela som Vianoce z jediného dôvodu- bála som sa depresie. Že by som do nej upadla a nevedela z nej vyjsť. Štedrý deň bol fajn. Aj darčeky a mame sa ako obyčajne veľmi vydarila kapustnica. No mne niečo chýbalo. Aj by som vedela čo, alebo skôr kto ale to je teraz jedno. Nemala som síce takú strašnú náladu ako som predpokladala ale ako vravím niečo mi chýbalo. Tak sa dni vliekli a mal tu byť Silvester. Z toho som tiež mala obavy, pretože je to ciťák proste. Keď po odpočítavaní sekúnd do Nového roku začala hrať pieseň Happy New Year od Abby tak som sa na mieste so šampusom v ruke rozrevala. Potom som si však uvedomila že nie som sama a že sú tu ľudia ktorý mi idú gratulovať tak som sa snažila slzy zadržať. Celkom sa mi to podarilo no nasledujúce hodiny som mala zničené. Preto som rada že týmto sviatkom je už koniec a myslím že tí ktorí sú šťastní a spokojní a majú toho koho potrebujú mať pri sebe mi odpustia ale naozaj až teraz mám dôvod na radosť. Nemyslite si prosím že som nejaká ľadová kráľovná to isto nie ale myslím že sa nás nájde viac takých čo s radosťou vhupneme do nových pracovných povinností a sviatky pokoja a radosti odsunieme niekam do nejakého zabudnutého rohu v našej pamäti. Tí ktorí ste mali rovnaké pocity ako ja nezúfajte v tomto prípade platí že čas to zahojí a o pár týždňov už ani nebudete vedieť že nejaká vianočná depka bola :)