Niečo kvalitné z francúzskej kinematografie priniesol aj Laurent Cantet vo filme Entre les murs. Autenticky zvládnutá réžia i scenár obyčajnej školy na predmestí Paríža pôsobí na diváka mnohofaktorovo. V scénach sa dostávame pocitmi tak ako medzi žiakov, tak aj na stranu učiteľa. Priestorová nenáročnosť, ktorá filmu dáva príchuť nízkonákladového projektu, je v porovnaní s hereckými výkonmi a obsahom takmer bezpredmetná. Zakúsime atmosféru multikultúrnej triedy, kde je rovnako bezpredmetnou i téma rasizmu. V škole, ktorá odzrkadľuje stav súčasnej francúzskej spoločnosti, medzi Francúzskymi žiakmi stretáme Maročanov, prisťahovalcov z Mali, miešancov, Číňanov... Akoby bol už rasizmus v týchto sférach zažehnaný. Do popredia sa dostáva téma nenávisti ako takej, nenávisti a napätia medzi žiakmi navzájom, bez ohľadu na farbu pleti, medzi učiteľmi a žiakmi, a hlavne medzi Françoisom, protagonistom a jeho triedou.

François sa rozhodne pristupovať ku svojim žiakom s rešpektom, otvorene a úprimne. Z jeho strany cítime veľkú dávku obety a záujmu o individuálnych žiakov. A predsa sa v triede nestretá s pochopením. A predsa je v pedagogickej realite niečo viac, čo obraz v podaní Canteta zachycuje bezchybne.

Precízna introspekcia do sveta, ktorom učiteľ svoju prácu berie inak ako sme zvyknutí, kde sú žiaci horší ako v našich najhorších snoch, a kde je systém  nastavený menej koruptívne, a predsa ostane niekto ukrivdený, zranený a spravodlivosť si pýta druhú stranu mince: nespravodlivosť.