Posledný layover vo Viedni pred týždňom som šťastlivo využila  - v rámci zvyšovania kultúrnej uvedomelosti - na prehliadku výstavy obrazov môjho obľúbeného Vincenta van Gogha v Albertine, príjemnú večernú prechádzku v okolí Hofburgu a krátku návštevu Židovského múzea. Slnečný víkend tak ubehol mimoriadne rýchlo, rovnako ako spiatočný let do Dubaja, ktorý bol opäť plný, avšak nadmieru pokojný. Nasledoval jeden a pol dna oddychu a príprava na nočný (alebo skôr skorý ranný) let v stredu 15. októbra o 03:15 smer Bangkok-Hongkong-Bangkok-Dubai. Predletový brífing sa niesol v humornej nálade vďaka vtipnej purser Holly z Australie, s prijemne melodickým hlasom, ktorá namiesto tradičného kladenia otázok,  promptne rozdala lístočky s otázkami ohľadom SEP a prvej pomoci.  Prevažnú väčšinu posádky tvorili thajské letušky, starý kontinent som zastupovala ja a mimoriadne príťažlivý Grék, z ktorého sa počas letu bohužiaľ vykľulo bezcharakterné, lenivé a povýšenecké indivíduum, ktoré svoje rastúce konflikty so zvyškom posádky riešilo vyplakávaním na pleciach SFS alebo Purser. Jeho zjavná popularita samozrejme spôsobila, že počas spiatočného letu do Dubaja s nim nekomunikovali už ani  kľučky na dverách a  cabin crew demonštratívne opúšťali priestory, v ktorých sa práve nachádzal, aby nemuseli tráviť čas v jeho spoločnosti. Nuž, zúfalec, ako každý pekný chlap, ktorý sa nazdáva, že si namiesto šarmu, inteligencie a zmyslu pre humor vystačí výlučne s atraktívnym exteriérom.

 Let trval niečo vyše šesť hodín, pričom po príchode náš na palube nahradila ďalšia posádka, ktorá pokračovala ďalej do Hongkongu. Autobus nás zaviezol do hotela priamo v centre mesta,  kde sa thajské letušky vyparili za účelom návštevy rodinných príslušníkov a my ostatní sme sa vybrali objavovať Bangkok. Životom skúsení stevardi, ku ktorým som sa pridala, si to namierili do blízkeho masážneho salónu (na každom rohu sú ich tucty),  kde si naše unavene telá vychutnali čaro pravej thajskej masáže. Občas som síce mala pocit,  že masérka ma dokonale preštudované kapitoly z  nášho SEP manuálu, ktoré sa venujú aplikácii tlakových bodov na zneškodnenie agresívnych pasažierov, no po hodine som vyšla zo salónu dokonale uvoľnená a zrelaxovaná.  Nasledovala večera v malej thajskej reštaurácii na zasýtenie vyhladovaného žalúdku (let do BKK bol natoľko vyťažený, že sme nemali čas sa vôbec najesť) a vzhľadom k tomu, že sa začala hlásiť únava z prebdenej noci, sme sa pomaly vrátili do hotela. Ďalší deň ráno som využila na krátku prechádzku po okolí a šálku cappucina v blízkom coffee shope. Ako som zistila, prechádzať v Bangkoku z jednej strany ulice na druhu je rovnako životu nebezpečné ako v Dubaji, preto je k pohybu po okolí nevyhnutne využívať okolité lacné pestrofarebne taxíky. Všade na nachádzajú sošky slonov, ktoré sú národným symbolom krajiny a hojne predávaným artiklom v obchodoch so suvenírmi. Ulice sú plné pouličných predavačov, spiacich psov a zvláštnych, občas dosť nepríjemných vôní. Pred obedom sme opäť vyrazili na letisko, smer Hongkong, aby sme nahradili prichádzajúcu posádku z Dubaja. Vzhľadom na krátkosť času medzi spiatočným letom do BKK sme však v Hongkongu mohli stráviť čas výlučne na letisku, v Emirates lounge, kde sme sa aspoň v pokoji zadarmo najedli a prezreli si internet.  Let do BKK ubehol rýchlo, pričom tentokrat som medzi pasažiermi objavila ozajstného transvestitu s dokonale upraveným zovňajškom, ktorého som, až do momentu servírovania večere, kedy mi odpovedal hlboko mužským hlasom, považovala za  atraktívne ženské stvorenie. Počas ďalšieho voľného dna, ktorý som strávila v obľúbenom nákupnom centre MBK (a odišla výlučne so suvenírovým magnetom...), som na atraktívne dievčatá (spravidla predavačky), z ktorých sa po bližšom pohľade vykľul mladý chlapec, narazila ešte niekoľkokrát. Bangkok ma tak svojou zvláštnou atmosférou vcelku zaujal, preto som rada, že sa sem vrátim ešte budúci týždeň, kedy ma čaká let do Sydney a Aukland. Tentoraz vsak layover zrejme využijem na prehliadku miestnych palácov alebo plávajúceho trhu, ktoré ako turistické atrakcie ponúkajú za lacný peniaz nespočetné cestovne agentúry. Nočný let do DXB ubehol mimoriadne pokojne: počet deti na palube – chvalabohu iba 3, počet pasažierov s nevoľnosťou – 1, počet alkoholom potúžených pasažierov – neuveriteľných 0. Do Dubaja sme dorazili okolo piatej ráno, kým som sa dostala na hotel, bolo pol siedmej. Teraz si užívam svoj zaslúžený odpočinok a snažím sa znormalizovať si biologické hodiny, ktoré sa v predošlých dňoch naladili na nočnú aktívnu vlnu. Za dva dni ma čaká interview na US ambasáde kvôli vízam a potom...jupiiii... Austrália a Novy ZélandJ