Len pár písmen,
Čo vytvorili slovo,
Len pár slov,
ktoré zmenili im život.
Stáli na prahu lásky,
Neskúsení, no s odhodlaním.
Pozerali na svet,
Vytvárali ten ich, vlastný.
Nevedeli čo ich čaká,
Krokom po kroku
Prechádzali ďalšie stránky,
Pohľad odmieňali úsmevom.
Zrazení vetrom,
Premoknutí na kosť
Avšak hrianí citom,
Prítomnosťou druhého.
Padali a znova vztávali,
Ruka v ruke kráčali,
Hľadali niečo,
čo sa v nich už rodilo.
Padla na zem,
Zranená šípom na duši.
Sedel pri nej,
Držal ju vo svojom náručí.
Slnko zašlo.
Pri svite mesiaca,
Stratil ju,
Svojho anjela.
Obracal oči k nebu
Pýtal si odpoveď.
Prosil, plakal.
Vráť sa...
Vrátiť sa nemohol,
Zostať nevládal,
Musel ísť ďalej,
No bez nej...
Spomínal na začiatok,
Na skutky nevinnej lásky,
Na slová,
Ktoré vraveli si očami.
Nosí ju v sebe,
Vo svojom vnútri,
No dnes vie že nikdy viac,
Nepovie jej ako veĺmi ju ĺúbi...
Komentáre
hmm...
moc moc