Kde bolo tam bolo.. bol jeden clovek..co od malicka prijimal veci tak, ako mu prisli pod nos.. a nic sa nesnazil zmenit.. ked mu niekto nieco povedal.. vzdy to zobral ako hotovu vec a tak sa v jeho zivote striedali obdobia pohody,ktore trvali dovtedy kym si ludia co s nim zili neuvedomili ze sa mu uz neda pomoct..a vystriedali ich obdobia bolesti..  Na konci svojho zivota.. nezabudol poznamenat: "mne asi nebolo na svete sudene byt stastny tak, aby boli stastni zaroven so mnou aj ti okolo"

                             P A S I V I T A    .. pre mna neskutocne ubijajuca predstava..

    LUDIA PRIJIMAJU VECI TAK AKO SU..    BEZ TOHO ABY SA SNAZILI ICH NEJAK ZMENIT,

   NIECOMU PREDIST, ALEBO NIECO VYLEPSIT..

   To uz na tomto svete ma fakt kazdy pocit,  ze je vsetko take stratene ze nestoji za to skusit to nejak  ZMENIT ?

Mozno staci len malo-- staci iba CHCIET .. ale len dovtedy kym uz nie je neskoro ..