Sedela. Sedela a pozerala sa do steny. Tak bielej, tak jednotvárnej, stereotypnej, jednoduchej steny. Bolo jej to jedno. Kde sa pozerá. Sústredila sa skôr na svoje myšlienky. Zapozeraná tam tak sedela a rozmýšľala. Včera, dnes, zajtra.. Všetko jej to pripadalo rovnaké. Život zo dňa na deň už ju nebavil. Vlastne ju nebavil ani nikdy pred tým. A tak tam len tak sedela a rozmýšľala. Rozmýšľala, či sa zajtra niečo zmení.