Máš sklenné oči bez výrazu
A ústa ktoré nič nevravia
Veľkú záťaž ďalej nezvládam
Úplne sama stojím v daždi
Čakám na záblesk nádeje
Ale možno len čakám na teba
Tvoje sklenné oči medzičasom vyronili slzu
No ja za roh nevidím
Zasa raz sme sa nepochopili...
Komentáre
theushca, minule som myslel, a veľmi sa ti to nepáčilo...
hogo
a budem rada ked mi k tomuto napises nazor... (myslim k dielu)
theushca, všetko, čo si napísala, uznávam :)
Tvoje dielko mi pripadá trochu patetické, no na druhej strane, pátos človek niekedy priam potrebuje, hlavne keď je smutný či sklamaný či má nenaplnené očakávania.
A čisto technicky: pociťujem istý rozpor v tom, že na začiatku presne vieš, že má "sklenné oči bez výrazu a ústa ktoré nič nevravia", no na konci nevidíš slzu, ktorú jeho "sklenné oči medzičasom vyronili", no ty ju nevidíš, lebo nevidíš za roh...
No na druhej strane vysvetlením môže byť, že začiatok hovorí o lúčení a koniec o odlúčení...
A nakoniec: "Veľkú záťaž ďalej nezvládam" mi znie dosť nepoeticky.
Bodka.
hogo dakujem
theushca, nedopadlo to blbo...
Co toto je?!