Chcem vám teraz porozprávať o tom, čo som ako dospievajúca gymnazistka zistila behom môjho posledného „slobodného“ leta. Keď niečo chcete a dostanete to, chvíľu sa z toho dokážete tešiť, ale potom vás to prestane baviť a vy znova túžite po niečom inom. Preto je asi lepšie mať nesplnené sny a želania. Preto sú asi deti z bohatých rodín také skazené. Lebo majú všetko, čo len chcú. Okrem slobody. Tuším som už spomínala v niektorej svojej práci, aký názor mám na slobodu. Slobodu nemá nikto z nás. Každý je totiž uväznený vo svojom vnútri. Ale vráťme sa k našim snom. Je to naozaj tak, že všetky veľké sny, ktoré sa nesplnia, sú pre nás dobré? Myslím, že keď sa nad tým každý z nás zamyslí, spozná odpoveď. Nesplnené sny sú pre nás dobré. Nevšímajte si tie reči bez rozmyslu, zo sladkých filmov a telenoviel. Reči o tom, že máme ísť za svojimi snami. Samozrejme, že si nemôžme povedať, že všetky naše nesplnené sny plniť netreba. Treba vedieť rozoznať, čo je rarita a čo extra služby. Ak so mnou niekto nesúhlasí, nech sa zamyslí. Nech si predstaví, že by mal všetko, čo si zažiada. Ako by sa asi cítil? Na nič by sa netešil, nič by nemohol vychutnávať. Dokonalý život neexistuje. Preto nie je ani dokonalý človek. Preto nič nie je tak ako by sme si mnohí priali. Nič nie je na svojom mieste. Nič nie je tak ako má byť. Všetko si musíme alebo zaslúžiť sami, alebo nám s tým musí niekto pomôcť. Z mojich dedukcií vyplýva vždy a stále to isté. Musíme sa naučiť veriť sami sebe, svojim schopnostiam a svojmu zdravému rozumu. Veď tým sa predsa, aspoň poniektorí, odlišujeme od zvierat. V tejto veci mám ako v jednej z mála čistú hlavu. Verím sebe a myslím, že vy by ste mali tiež. Sme predsa ľudia, ktorí nemajú mozog len do páru k ostatným orgánom. Použite svoj mozog a porozmýšľajte nad tým čo sa vám snažím povedať. Verte v seba. Alebo sa bojíte, že keď niečo skazíte, nebudete to mať na koho hodiť? Mám na mysli vetu, ktorou sa „istý“ ľudia oháňajú až príliš často: „Božie cesty sú nevyspytateľné ...“