Mrs. Elisabeth Durhamová má šesťdesiatštyri rokov a češe, maľuje a oblieka sa ako štyridsaťročná. Červené pery, zafarbené čierne vlasy. Príliš pestrá športová košeľa, celkom priliehavé nohavice, sandále. Už trikrát si dala robiť plastiku. Pomaly je načase ísť na štvrtú. Každý rok chodieva na Elbu. Toto je jej dvanásta cesta.
Ako všetci osamelí ľudia, hovorí veľmi veľa, ak ju človek pustí k reči. Hovorí od chvíle, ako zastala so svojim pekným fordom na okraji Florencie, keď som jej zakýval, aby ma vzala so sebou.
Je poriadna horúčava. Dívam sa na tvrdú, šedivú zem, na pínie, somáre, malé domčeky, zanedbané budovy a veľa robotníkov, ktorí pracujú s pneumatickými kladivami a žeriavmi na autostráde. Nebo je belasé ako na fotografiách, ktoré mi ukázala Verena.
Po okrajoch cesty je veľa reklamných tabúľ. RISTORANTE STELLA MARINA – SPEZIALITA GASTRONOMICHE E MARINARE! NUOVISSIMO! ELEGANTE! CONFORTEVOLE! IL MASSIMO HOTEL! SARA IL VOSTRO PREFERITO!
Pínie. Celá aleja pínií. Ligurské more je celkom tiché a vyzerá ako belasé sklo. V diaľke pláva niekoľko parníkov. Na úzkej pláži leží veľa ľudí, medzi nimi pekné dievčatá v malých bikinách. Iní plávajú. Pestré plachetnice, farbisté vodné bicykle. Veselé lopty, plavky a klobúky. Veľmi pestré.
Reštaurácia pri reštaurácii, všetky na brehu. Sú tu i malé hotely. Neustále čítam to isté slovo: BAR. BAR. BAR. Domy s apartmánmi, bungalovy, moderné vily. Ideme cez Livorno. BAR. BAR. Nočný lokál so striptízom.
Prach. Prach. Naľavo vinice. Napravo more. ALBERGHI. PENSIONI. LOCANDE. CAMERE PRIVATE. RISTORANTI. TRATTORIE. BAR. BAR. BAR. COCA COLA.
„Toto je Cecina. Úchvatné mesto! Ste unavený, pán Mansfeld ? Chytíme loď, žiadne strachy!“
Námestie. Velikánske. Slnko svieti na vyšedivené priečelia škaredých zanedbaných domov, z okien visí bielizeň.
Ako ďaleko je ešte do Piombina?
Ako ďaleko je ešte do Portoferraia ?
Aká ďaleká je ešte cesta k Verene ?
Zákruty. Veľké nákladné autá. Kaktusy. Pokoj. Piombino!
Došli sme. Mesto je členité a malé. Predmestia sú škaredé a veľké. Vidím martinské pece. Transportéry na uhlie a komíny, z ktorých vystupuje špinavý čierny dym.
„Oceliarsky a železiarsky priemysel,“ povie Mrs. Durhamová. „Tak ako v Portoferraiu.“ Musí ísť krokom, lebo všetci ľudia chodia po vozovke. A koľko ľudí! Mesto prekypuje. Mravenisko.
BAR. BAR. BAR. Pravdaže stoly a stoličky na ulici. Chlapi pijú espresso alebo červené víno s vodou. Vášnivé debaty. Každý hovorí aj rukami. Veľmi mnoho kín. Plagáty sú šesťkrát toľké ako v Nemecku. Sladko pestré. Prsia. Prsia. Prsia. Hrdinovia. Hrdinovia.
Žobráci. Mnoho žobrákov. Priblížia sa k autu a nastavujú ruky. Aj otrhané deti žobrú. Mrs. Durhamová dáva štedro. Dostali sme sa do prístavu. Nie do toho veľkého špinavého priemyselného prístavu, ale menšieho, kde stoja lode na Elbu.
Tu, blízko pri vode, je pred mnohými nízkymi kanceláriami chladnejšie. Stoja tu nákladné autá. Uprostred námestia - prirodzene - bar. Malý, elegantný, jednoposchodový domček s terasami, hudobnou skriňou a chrómovanými stoličkami a stolíkmi pod holým nebom.
Tučný námorník v belasých nohaviciach a bielom kabátiku nás diriguje dovnútra parníka. Ideme na palubu. Čajky krúžia nad tichou vodou. More sa zlato trblieta v jase zapadajúceho slnka.
Johannes Mario Simmel: Láska je len slovo výber a úprava úryvkov: mon ami ilustračné zábery: Michael Joachim Lucke, Bruno Barral, Leoboudv, mon ami
*
Kto sa mu postavil do cesty, toho zničil
*
*
*
Komentáre
úryvky si nepamätám
matahari - čierny preliv z dymu a sadzí
Dnes je ekologickým ostrovom.
To zasa zaujalo mňa :)
Čarovné Tyrhénske more ?
Nech Ti Tvoj sen o ňom splní budúce leto ! :))
Ďakujem
Čítal som to kedysi dávno...
Paolo - mňa zaujala talianska a nemecká chudoba
Čo ja viem, či to čítať znova ?
Mne sa ten srdcervúci príbeh osudovej lásky bohatstvom znudenej Vereny, na truc manželovi striedajúcej milencov a osamelého študentíka - maturanta Olivera, nepáčil.
Skôr mi bolo ľúto, ako mu dospelí ublížili.
Mon Ami mia
believero mio - na toskánskom ostrove v tvare veľrybičky
No dá sa tam hrať aj na hľadanie pokladu pirátov.
V hlbinách stáročných baní skrýva polodrahokamy od výmyslu sveta (okolo stopäťdesiat rôznych druhov).
Ťažba je však ekologických dôvodov zastavená.
Monami, příběh i fotodokumentace nemá chybu.
Dodnes jsem vděčnej, že jsem to přežil!
Miťo - atropínové kukadlá ?
a k tomu slepou ?
Ktorá Ťa dobre ponatriasala ...
na železničnom priecestí ?
Kam sa na Teba hrabe Casanova s tými jeho pamäťami z Duchcova :)))
Moni, nejsem žádnej Casanova,
Miťo
Veď som len inými slovami povedala to, čo si Ty sám napísal.
A nenapísala som, že Ty si Casanova.
Len to, že on by Ti závidel.
A prečo nechceš byť Casanova ?
Vieš, čo by iní chlapi za to dali, keby im niekto tak lichotivo "nadával" ? :)
Okrem toho, či Casanovom si alebo budeš, nezávisí od Tvojho chcenia.
Že nechceš žiadne zážitky ?
Veď ich priťahuješ ako magnet.
Tie zážitky :)
Šmajchlovanie ?
Dobre si si vybral.
Je to jedno z najväčších umení :)
Monami, nechci nic vědommě přitahovat,
Chci zůstat sám, jsem zvyklej. Sice je dobrý, když Ti někdo kreje záda, ale není to podmínka. Všude jsem si vzal krátkou palnou zbraň a nůž!
Ze všeho se vylížu. Pokud to půjde. Pak se střelím.
Monami, nedurdím se,
Vím o sobě, že jsem nemožnej a dělám blbiny. Asi jsem tak naprogramovanej geneticky. Kámoš na mne mrkne, a že jedem? Já že jedem.
Ale už se mi to vymstilo, skoro furt. Von měl ženskou a já prd:-))
MITO
som
som
som
Radost mám i já, člověče zlatej,
Radost mám furt. Trpím tím vod mala. Už vod rána, že jsem neumřel. Aby jsme pro názorný příklady nechodili daleko,že?
Ahojček:-)))
mito
No tak potom o tom, to nemá chybu.
MITO,
To Ti chválím. Nikdy není dost.
Takže mnoho zdaru. Kdysy jsem bodoval s bratrem Tyršem. To byl největčí předseda Sokolů a Sokolek. 6E, víš, chlapče ůčastníku, jak se zdravěj Sokolové? A von, zaskočenej, že netuší.
Nazdar, Sokole! A Ty vodpovíš, Nazdar bratře vedoucí!!