Sedela som doma za počítačom, keď sa maminka vrátila z práce a so smiechom mi podala 2 čokoládky.... že keď už mám zajtra ten sviatok :-)))))

    A v rámci nudy som si povedala, že keď ho už mám ja, tak by to snáď malo znamenať, že ho majú asi aj moji kamoši, ktorí sú +/- 6rokov v tom istom veku ako ja, no nie? Veď  všetci sme ešte stále deti.....minimálne sme deťmi svojich rodičov a klamala by som, keby som tvrdila, že moje správanie sa je super dospelácke....ľudia ma skôr sem tam nazývajú infantilnou...no ale proti vkusu......(!) Vonku je hnusne, daždivo...vôbec sa to nepodobá na jún, a práve preto som to spravila! Posťahovala som z netu optimistické obrázky vysmiatych deciek, slnka, kvetov a krásne zelených stromov oproti modrej oblohe, spravila som primitívnu koláž s prianím všetkého dobrého k tomuto naj detskému sviatku a poslala všetkým vo svojom kontakt liste....teraz čakám na odpovede...a ak aj neprídu, nevadí.

    Spomínam si, že pred rokom som sa svojim klasickým "milým a nenapodobiteľným" =DRZÝM spôsobom pýtala svojho vtedajšieho "iba milenca",  aký originálny darček pre mňa vymyslel,keď už mám ten svoj sviatok. Na otázku, čo by som chcela som odpovedala rozmaznaným tónom trucovitého decka, že sladkosti, šperky, hračky a kvety. O pár hodín som na to už dávno zabudla a o to viac ma prekvapilo, keď  01.06 stál pod mojou bránou a v ruke držal bublifuk, kindervajce, kaktus a detské gumičky a sponky do vlasov s farebnými kamienkami - "diamantami". Aspoň niečo sa mu podarilo......

    A ako každá hnusná  žena, dnes sa im vraj vraví POTVORA som sa vykašľala veľmi rýchlo na muža, ktorý skákal tak ako som pískala a vôbec mu to nevadilo....