Vždy som si myslela, že som ironická. A drzá. Okrem iných, viac, či menej lichotivých vlastností. Istá poznámka ma prinútila zamyslieť sa, či som aj arogantná. Je arogancia nutne to isté, čo drzosť? Určite som v posúdení zanechala mieru subjektivity, no prisahám na moju najobľúbenejšiu šálku, že som sa snažila na vec pozrieť čo najkonštruktívnejšie, z viacerých uhlov (okrem tých tupých) a bez pozláteného obalu. A nech sa ten hrnček rozbije, ak kecám.

Zobrala som pero, vylovila z pohára cez noc odležanú jasnú myseľ a pri káve (bez telky) som si načmárala pár bodov:


- Drzý človek vie, kedy prestať. Obzvlášť, keď mu hrozí trest, facka alebo iné sociálne poníženie. Arogantný si nikdy neprizná chybu, tobôž, že by prestal.


- Drzosť môže byť tu a tam zdravá, sympatická, v konkrétnych povolaniach priam žiaduca. Videli ste už zdvorilého makléra, alebo novinára? Možno boli, ale teraz dozaista robia niečo iné.


- Arogantnosť je pravou rukou klamstva. Viď politici. Drzosť je pravou rukou revolty. Viď mladosť (pochabosť)


- Arogancia je odpozeraná od okolia, drzosť je vrodený charakterový rys (môžete mi veriť, autorom tejto teórie je Bandura, to je taký ujo psychológ a celkom ho uznávajú.)

- Arogancia je životný štýl. Drzosť je situačnejšia záležitosť.


- Drzosť vie rozosmiať, arogancia leda tak nasrať. Nepoznám arogantného človeka, čo svojím entrée niekomu vyčaril úsmev a roztriasol bránicu.


- Arogantní ľudia sú hlúpi a chorobne presvedčení o svojej nedotknuteľnej dôležitosti Drzí len radi provokujú. Zvyšuje im to adrenalín, motiváciu, čokoľvek.


A či som drzá, arogantná, alebo len prirodzene papuľnatá (prirodzene, po mame), nechám na posúdenie iným. Ak som na niečo zabudla, môžete ma doplniť, vytknúť mi chyby, či vyjadriť nesúhlas. Ale poprosím drzo, nie arogantne :).