Nie každý je katolík či pravoslávny, ( evanjelici svätých nemajú)  aby vedel, čo sa pod slovom svätec ( svätý)  rozumie a zároveň aj pochopil konanie svätých ľudí. Určite  svoju predstavu o svätcoch majú aj tí, ktorí do kostola nechodia. Obecne sa totiž za svätého považuje človek, ktorého do tohto stavu ustanovila cirkev a to najmä preto, že počas svojho života vynikal  spravodlivosťou, mravnosťou, bohabojnosťou, zbožnosťou, počestnosťou a pre svoju službu a vieru v Boha veľa trpel alebo sa stal martýrom - mučeníkom. Možno ste aj vy už tiež počuli taký názor, že inštitút svätých  mal svoj význam niekedy dávno v minulosti, ale že dnešná doba  svätých už nepotrebuje. V tejto súvislosti  ma zaujal výrok kardinála Vlka, ktorý moderátorovi českej televízie  naopak povedal, že každá doba potrebuje svoje vzory, svojich hrdinov, cirkev nevynímajúc, lebo svätec je tiež svojim spôsobom hrdinom pre veriacich ľudí. Podľa mňa sa s tým, dá len súhlasiť.

Blíži sa obdobie adventu, ktoré slúži na duchovnú prípravu pred Vianocami. Naši predkovia toto obdobie, ktoré   bolo aj predzvesťou blížiaceho sa  zimného slnovratu,  začínali obyčajne na sviatok svätej Kataríny (25.11.) a to rôznymi pranostikami či zvykmi. Napr.: „Svätá Katarína na blate,  Vianoce na ľade“ a podob. Má táto svätica skutočne niečo spoločné s Vianocami?

Z knihy „Každý deň so svätými“,  ktorej  autormi sú D. Dian a V. Judák som sa dozvedel, že  sv. Katarína Alexandrijská pochádzala z Alexandrie a bola kráľovského rodu. Žila koncom 3. storočia, bola krásna a vzdelaná. Jej veľkou chybou bola pýcha. Raz po stretnutí s neznámym starcom sa so všetkou zodpovednosťou zamyslela nad svojim rozmarným životom.  Následne sa dala pokrstiť a odmietala sa zúčastňovať na pohanských obradoch. Cisár Maximilián ju chcel s pomocou 50 pohanských filozofov  presvedčiť o tom, že jej viera v kresťanstvo je omyl. Stal sa pravý opak, lebo mnohých z týchto filozofov s pomocou Ducha Svätého,  priviedla ku kresťanstvu. Vtedy mala 18 rokov.  Rozhnevaný cisár ju preto  odsúdil na hladovanie, mučenie  a lámanie na kolese. Mnoho trpela  a stále sa modlila. A tak sa stalo, že anjel zostúpil k trpiacej Kataríne  a v tú chvíľu sa koleso rozpadlo. Aj napriek tomu ju cisár Maximilián dal  okolo roku 313 stať. Katarína teda pre svoju neskonalú kresťanskú vieru podstúpila mučenícku smrť.  Jej relikvie sa nachádzajú v kláštore na úpätí hory Sinaj. Veľkým ctiteľom sv. Kataríny Alexandrijskej bol aj cisár Karol IV.

Tento príbeh, nám súčasníkom, pripomína legendu. Vtedy v 3.storočí to ale bolo určite niečo, čo sa vymykalo z bežných  životných situácií a zaslúžilo si obdiv aj všeobecné uznanie všetkých kresťanov.  Jedno je isté aj dnes. Svätí síce patria k takým ľuďom ako my,  len s tým rozdielom, že ich skutky sa pre  mnohých ľudí stali vzorom počas ich pozemskej životnej púti. A preto, aj keď život tejto svätice priamo nesúvisí s Vianocami, aj tak nám môže poslúžiť nato, aby sme sa  hlbšie zamysleli nad duševnou stránkou nášho života. Ak to v blížiacom sa adventnom období urobíme,  potom sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej splnil svoj účel aj dnes.

K zajtrajšiemu menu Katarína,  prajem všetkým nositeľkám tohto mena ako aj všetkým tým, čo budú 25.novembra oslavovať svoje narodeniny (aj môjmu synovi) všetko len to najlepšie. doko