Chvalabohu, som prepracovaný

Keď prežijem v zdraví záver tohto týždňa, budem si gratulovať. Bolo toho na mňa priveľa. Ťažký týždeň pre psychiku, fyziku i metafyziku. O biorytme ani nehovorím. Zajtra  si musím posunúť celý život o hodinu! Dopredu...? Dozadu? Sám Pánboh vie. Už teraz som stresovaný. Každý rok okolo Veľkej noci mám s letným časom problémy. Poviem otvorene - u nás na Záhorí - aj jazykové. Pred pár rokmi sa začal ten "letný čas" rovno na Veľkonočnú nedeľu. Išiel som s deťmi do kostola a suseda vybehla na ulicu. "Jak je to s tú hodzinú? Je vjacej alebo míň?" Pred kostolom som sa pozdravil s kostolníkom. Hneď sa ma pýtal: "Je vácej alebo méňej?" A keď sme vychádzali z kostola, začul som, ako sa ponad hlavy pýta jeden druhého: "Je víc alebo méň?" Na jedinej ulici v jedinú nedeľu som narátal tri gramatické tvary! A keby som porátal gramatické tvary v Liptove, na Orave, v Turci, na Zemplíne - až po Šarišské Michaľany, ani by som sa nedorátal... Taký národ, ktorý hovorí toľkými jazykmi, sa v Európe nestratí! A keď už Európa inak nedá a posúva život o hodinu dopredu - aj my si ho posunieme! Nie každému to vyhovuje. Ja som napríklad povahovým založením spiatočník. K smrti mi je, keď mám posunúť hodinky dopredu. Mám krehký biorytmus. Svet však nepatrí krehkáčom. Svet patrí silným jedincom. A sú aj extrémne silní spiatočníci. Na rozhlasovej stanici Slobodná Európa minule posunuli čas dozadu o dva dni! Odvysielali celý spravodajský blok z predvčerajška.
   Aj v denníku SME sú spiatočníci. Minulý týždeň posunuli televízny program o tri týždne dozadu! Husársky kúsok. Viem ich pochopiť. Ale čo už je predvčerajšok? Čo už je to tri týždne dozadu? Sú to viťúzi, ktorí posunuli čas hravo až po február 1948, marec 1939... Pomaly bude prvý apríl. Nezainteresovaný si myslí, že ide o aprílový žart, a zatiaľ je to februárový puč.
   Keď prežijem v zdraví záver tohto týždňa, budem si gratulovať. Po tých hrôzach, čo som prežil kvôli Hyakutakemu, môžem byť rád, že žijem. Kvôli Hyakutakemu som obtelefonoval všetkých kamarátov hvezdárov. Reku, drgne do nás Hyakutake? Nedrgne? Čert nám bol dlžen toho Japonca, čo sa v pracovnom čase pozerá hvezdárskym ďalekohľadom do všehomíru! Objaví kométu - a oberie nás o pokoj. Vraj letí tak blizučko Zemegule, že pri pohľade do hvezdárskeho ďalekohľadu je až rukolapná. V stredu mi Bochníček potvrdil, že do nás nedrgne. Ej, ale som si vydýchol. Predstavte si, že práve vo chvíli, keď Sečanský pliesni Maďara, že nie SNR alebo NR SR, drgne do našej planéty kométa... Hrôza pomyslieť. Keby takým, ako je Hyakutake, vzali ďalekohľad, o nijakej kométe by sme nevedeli a žilo by sa nám oveľa pokojnejšie a vyrovnanejšie. Ja len dúfam, že náš parlament sa umúdri a prijme ostrý zákon na používanie hvezdárskych ďalekohľadov. Pre pokoj v krajine.
   Keď prežijem v zdraví záver tohto týždňa, budem si gratulovať. Som prepracovaný. Nie z práce. Až tak hlboko som neklesol. Som prepracovaný ideologicky. Badám na sebe určité svetonázorové zmeny. Dosť dlho bola mojím krédom túžba po mamone. Na nič iné som nemyslel len na peniaze. Ako rýchlo zbohatnúť? Ako všetkých ogabať? A teraz som prepracovaný. V poslednom čase vidím okolo seba čoraz viac prepracovaných. Ľuďom začína svitať. Nie túžba po mamone! Nie plné vrecká peňazí! Radosť z poctivej práce pre daňový úrad, nezištná láska k vlasti, k ministerstvám, k štátnym úradníkom vospolok. Ľudia sa prepracovali k tým pravým hodnotám. Mojou metódou je schmatnúť nejakého štátneho úradníka a vybozkávať ho. Nezištne. Aby som mu dokázal, že mi je blízky, že so mnou môže rátať. Áno, som prepracovaný. Som ochotný strčiť sa nášmu činiteľovi priamo do dákeho užitočného projektu pre prospech a blaho celej našej spoločnosti. Som ochotný posunúť čas o hodinu dopredu alebo o dvadsať rokov dozadu - len aby som pokojne dožil do konca týždňa. Čo budem robiť cez víkend, to už je moja vec. Na víkend si siahnuť nedám!
   Keď prežijem záver tohto týždňa, budem si gratulovať.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007