Dnes utápam sa v žiali a nemám na to slov.

Som vyschnutá a zlomená sťa konáre stromov.

Zaryto mlčím a na hlave sa mi zvíjajú hady.

Bež, utekaj, skry sa, neskoč mu už nikdy na návnady.

Nádych a výdych, srdce mi vyskakuje z hrude.

Nik mi ho nezachráni? Nik nezdvihne zo zeme?

Márne tam čakám na tie mužské ruky,

vyhrávajú iným ľúbivé zvuky.

Pokožka chladne, zvráskavie, stuhne,

Deka ma prikryje, s ňou hladím sa tajne.

Teplo mi na chvíľu zahalí telo,

oddám sa tomu, čo srdce raz chcelo...