Nová vláda na Slovensku ešte ani poriadne nezačala vládnuť a média sú už plné káuz a kauzičiek. Pochopiteľne, treba nejako zaujať verejnosť aby  vlastníkom médií neklesali zisky, ale robiť to za každú cenu ?  Osobne sa mi nepáči spôsob, akým niektorí politici, ale aj novinári rýpu do nového ministra školstva. Nie, žeby nemal chyby naopak, má ich až priveľa, ale mal  ich už aj dávno predtým, než ho Slovenská národná strana nanominovala do funkcie ministra, a vtedy to akosi nikomu nevadilo, ani novinárom. A v tom ja vidím väčší problém ako momentálne tzv. kauzy. Okrem toho chcem poukázať aj na ďalšie, podľa mňa, tiež zásadne problémy.

1. Predseda SNS pán Danko, pred voľbami, vcelku rozumne obhajoval túto stranu a ani raz nezabudol podotknúť, že ich strana je v prípade volebného úspechu, pripravená prijať účasť vo vláde, lebo má dosť odborníkov na ministrov. A tu je malé klamstvo. SNS nemá, ani nemala dosť takýchto, politicky aj odborne pripravených ľudí. Ak by tomu tak bolo, nebola by do funkcie ministra školstva a ministra obrany nominovala ľudí, ktorí dlhé roky pracovali v týchto rezortoch, kde sa teraz stali ministrami.  Čiže, vedome alebo aj nevedome, pardonovali všetkým ministrom, za ktorých na ministerstvách pôsobili, ich prešľapy.

Tu trocha odbočím a zareagujem na tzv. problém priznania titulu profesor, pre ministra školstva. Ono totiž ide o pseudo problém lebo v dobe, keď terajší minister školstva, získal titul vysokoškolského profesora, vraj splnil všetky vtedy platné kritéria, no na druhej strane ako šéf sekcie, ktorá zodpovedá za vysoké školstvo, dovolil existenciu zásadných nezrovnalosti pri stanovovaní kritérií na priznanie titulu profesor. Pritom, všetkých profesorov menuje prezident SR, takže je žiadúce aby  všetci kandidáti na menovanie do tejto akademickej hodnosti, spĺňali aj rovnaké kvalitatívne kritéria. Žiaľ, nebolo tomu tak a preto sa dá predpokladať, že takúto situáciu terajší minister aj sám spôsobil, aby ju  využil pre svoj prospech, na ľahšie získanie profesorského titulu. Podobne, aj nový minister obrany ako vysoký hodnostár ministerstva obrany, vedel alebo mal vedieť,  že zrušenie valorizácie pre poberateľov výsluhových dôchodkov v roku 2012, bolo viac nezákonné ako zákonné, ale tiež sa proti tomu neozval. A toto je podľa mňa problém nielen politicky, ale aj morálny.  

2. Áno, všetci by sme boli radi, keby na funkciách ministrov pracovali takí ministri, ktorí by svojmu rezortu aj odborne rozumeli. To ale neznamená, že musí ísť o aktívnych úradníkov týchto ministerstiev. Ono zrejme aj z psychologického hľadiska nie je všetko v poriadku, keď bývalý podriadený, sa z večera na ráno stane nadriadeným svojho bývalého šéfa. Je takmer isté, že žiadny šéf  to neprijme s radosťou, ba naopak, hrozia veľké trecie plochy.  Pochopiteľne, že každá strana sa má starať o to, aby si budúcich ministrov v danom odbore už dopredu pripravila. Politická strana by preto v prvom rade mala siahnuť po svojich členoch, ktorí v danej problematike pracovali, ale v krajnom prípade by tiež mohla využiť verejne akceptované autority.  V prípade SNS sa to tak nestalo.

3. Každá politická strana, ktorá príjme účasť vo vláde a do ministerskej funkcie nenominuje svojho člena, jasne deklaruje, že nie je na vládnutie pripravená. Ťažko totiž svojim členom a voličom vysvetlí, komu  za  chod ministerstva taký minister zodpovedá. Podľa oficiálnych životopisov ministra školstva a ministra obrany, ani jeden nie je členom SNS. Takže, ak nie sú jej členmi, potom  za výkon funkcie nenesú okrem obligatórnej  trestnoprávnej, ani politickú zodpovednosť.  Tiež sa  dá povedať aj to, že SNS sa rezortu školstva a obrany natoľko obáva, že radšej tam hodila na výkon funkcie nestraníkov, aby sa v prípade očakávaných ťažkosti, mohla ľahšie zbaviť politickej zodpovednosti.  Je to síce veľmi krátkozraké, ale mnohým slovenským voličom, mnohokrát  aj také zdôvodnenie stačí.

Takže ja to vidím tak, že aj pre tieto príčiny, trvanie moci tejto vlády bude skôr krátke ako dlhé. Zdraví doko.