Dazd pomaly silnie a tmave myslienky opat vychadzaju zo svojich skrys a zakuti.

Stale premyslam nad tym ci robim spravnu vec.

Premyslam nad tym, co tu robim a preco su veci tak, ako su.

Som strateny vo svete,

strateny v myslienkach, v citoch..

Moje srdce marne hlada naruc, ktora ho prichyli,

Moje usta marne hladaju usi , ktore by ich pocuvali

Som tu strateny,

v cudzom meste,

cudzej krajine,

V cudzom svete...

Nik mi tu nieje blizky,

nik mi tu nerozumie,

a nik sa o to ani nesnazi.

A vobec nikomu to tu nevadi...