Známe francúzske šanzóny sa predierajú šerou uličkou. Predbiehajú chichot po niekoľkých talianskych vetách za mojim chrbtom. Je príjemne. Hradná vežička sa utápa v hmle a ja sa ponáhľam za svojimi pocitmi.

Ako minule. Náhodne sa objavila potvora. Zákerne sa mi zaryla  do hrdla  nechtami a nechcela povoliť. No ja som sa musela ísť pozrieť na zoschnuté šípky na kroch. Vybehnúť na kopec, usmievať sa na slnečnú tvár a počúvať polnočné vtáky spievajúce na nahých stromoch. Modelovať kvety. Otvárať dvere netrpezlivým klopajúcim myšlienkam. Mať ťa rada.

Keď sa pondelok ďalekohľadom približuje k piatku, ponorím lyžičku do medu. Odložím si pár viet na servítku aj pre budúcnosť.