Na tanieri zostali posledné omrvinky zo včerajšieho koláča. Pridané letné plody mi pripadali neskutočné na pozadí jesenných farieb. Tak ako vyľudnené mesto. Chlad a prázdniny vytlačili obvyklý ruch.

Mnoho náhrobných kameňov bolo predchádzajúce dni miestom pátrania po spomienkach. Tie moje tentokrát ostali neodkryté. Dala som prednosť návšteve bratislavskej lanovky. Hompáľajúc sa v konároch stromov, čelila som otázke: "Čo keby sa lano teraz roztrhlo?"
"Tiež som na to myslela. Čo by sa stalo? No spadli by sme dolu. Ale aspoň chvíľu by sme leteli... Aj keď by som určite pre takýto zážitok uprednostnila Lomnický Štít pred bratislavskými Malými Karpatmi."