Každý ju chce chytiť a už nikdy nepustiť.
Sme ako ranení, keď nás chce opustiť.
Cítime sa zradení, ťažko jej vieme odpustiť.
Ako to mohla dopustiť? Ako sa mohla rozpustiť? 

Ako cukor v čaji, ktorý ale nikdy nechutil tak horko.
Toľko som jej veril a ona mi spraví toto?
Toľko som jej dal a ona mi dala len toľko bolesti,
že jediné, čo teraz chcem je svätý pokoj. 

Musím si premyslieť, či jej ešte môžem veriť.
Áno, chcem tomu veriť, nechám ju kľudne veliť.
Aj tak príde vtedy, kedy bude chcieť a nie kedy budem chcieť.
Ale viem, že príde späť. Aj keď v inej podobe.

Na podobe nezáleží,
ved záleží len na nej. Len pravá dlho vydrží.
Lebo stojí pri mne aj keď sa mi práve nedarí
A vždy ma podporí, keď potrebujem trochu podpory.

Ona je istota aj neistota, svetlo aj tma.
A keď zapletie sa do života, tak sa s nami hrá.
Je ako lotéria. Nikdy nevieš dopredu,
či za to čo si zaplatil, dostaneš svoju odmenu.