Predtým som plankoval v rôznych časoch počas dňa.  Tento týždeň som začal plankovať ráno, hneď po prebudení.  Teda nie celkom po prebudení, lebo po prebudení sa ešte nejaký čas povaľujem v posteli :-), ale keď som už konečne išiel vstať z postele, tak namiesto toho som sa len zvalil z postele na zem, a poďho rovno plankovať.

Druhá vec čo som si uvedomil je tá, že pri takýchto vytrvalostných cvičeniach sú najdôležitejšie posledné sekundy a psychika.  Prvé dve minúty sú pohoda, ale potom to príde - snažím sa nepozerať na stopky pred sebou, aby som nevidel ako pomaly pribúdajú sekundy, a moje brucho na mňa začína kričať: "Už dosť!  Prestaň!  Už nevydržím ani chvíľu!".  A začína psychická hra "ja vs. ja" :-).  Momentálne vyhrávam ja, s fintou "ešte 15 sekúnd musím dať", uvidím ako dlho mi to vydrží.