Po otvorení dverí, sa všetky pohľady upriamili na neho. Sam celý sčervenel a nevedel čo má robiť. Už keď sa chcel prihovoriť, prebehol ho nie veľký, chudý zjazvený chlap. "Kde je Juan ?" spýtal sa ho. "Kto je Juan ? Ja som tu so žiadnou Juan neprišiel. Priviedla ma tu žena Charlotta, ktorá zahynula pred chvíľou na chodbe." povedal Sam a pozrel do zeme. "Tá žena Charlotta, ktorá ťa sem priviedla sa v skutočnosti volala Juan. Bola agentkou tak isto ako tvoji rodičia. Ja som Mark. Vodca tejto skupiny, ktorá prežila." povedal hlasným tónom. "Prežili ? Čo je toto za miesto ? Prečo som tu ?" pýtal sa Sam nechápavo. "Sme tu aby sme vyhubili Moutankov z našej planéty. Juan verila, že ty nám môžeš pomôcť" povedal. "Ako ? Donedávna som ani netušil, že sú na našej zemi nejaký Moutankovia či čo." spýtal sa Sam, ktorý bol už veľmi nervózny, lebo ničomu nerozumel. "Sledujeme ťa už dlho a vieme o tebe, že si macher na elektroniky všetkého druhu. Potrebujeme, aby si preprogramoval stroj, ktorým sa Moutankovia dostávajú na našu planétu. Je na konci tejto jaskyne. Dostaneme sa tam, ale nebude to pekné a či vôbec sa tam dostaneme." povedal s podozrivým pokojom v hlase. "Keď mi to pomôže pri nájdení mojich rodičov, urobím čokoľvek." vyhlásil Sam. "Tvojich rodičov držia pri tom stroji, aby všetko prebiehalo tak ako má. Nezabijú ich, lebo ich potrebujú." usmial sa Mark. Sama to upokojilo a našiel si voľnú posteľ v rohu komnaty. Okrem Marka tak bolo veľa ľudí, ale jemu sa upriamil zrak na dievča, asi tak v jeho veku. Bola krásna a priateľská volala sa Hanna. Mala posteľ vedľa tej jeho a tak sa začali spolu rozprávať. Nepoznal ju dlho, ale cítil, že sa poznajú už celý život. Cítil sa pri nej báječne. Rozprávali sa asi tri hodiny. Potom šli spať. Ráno vstal Sam ako posledný, keďže nebol zvyknutý vstávať podľa určitého režimu. Preživší, ako si hovorili jedli každý na svojej posteli. Hanna sa na neho usmiala a podala mu jeho ranný prídel. Po zjedení, ich čakal tréning. Sam dostal revolver, ktorý vedel tak akurát držať. Pri strieľaní mu to prekvapivo išlo. Po niekoľkých dňoch usilovného tréningu a večerných rozhovoroch s Hannou sa mu tam celkom aj začalo páčiť. Po nejakom čase, sa skupinka ľudí, rozhodla ísť von na prieskum. Sam nechápal prečo ich Moutankovia neprepadnú keď sú v ich jaskyni. Von šli ôsmi Sam samozrejme ostal v komnate. Aj Hanna ostala, takže sa tešil. Po asi piatich hodinách, sa vrátil Mark a štyria ďalší. Troch z nich Moutankovia dostali. Všetci z toho boli smutní, no bol čas spať. Zajtra po raňajkách mal ísť na prieskum už aj Sam. Nedalo mu to spať. Celú noc premýšľal.