do vdýchnutých bubliniek z morských rias

chcem vdýchnuť život znovu a zas

a plávať za snami čo s nami metali

chcem roztiahnuť železné krídla...

a z jemných chĺpkov mihalníc

vziať svetlo čo svietilo nikam

a plávať...potopiť každú smutnú predstavu

ponoriť sa do davu a splynúť s ním

vkradnúť sa do myšlienok

 počítať bodky od lienok

a obrátiť kabáty

čo platí odrazu už neplatí

ALE

Boh je stále ten istý

aj keď hmlisté sú zdroje našich dní

aj keď hmlisté sú predstavy o šťastí

aj keď v smútku sa topíme jak kapor vo vani

odrazu nám nestačí tá kopa múdrostí o čakaní 

odrazu nám nestačia chladné letné noci

odrazu nestačí len že som a že si

odrazu len sme a je to zvláštny pocit

odrazu sa zmení klíma

je clivo

a trochu zima

hoci je za oknami horúce leto

a možno práve preto...