FRIEDRICH SCHILLER Chcel sa stať kňazom, ale otec ho prinútil ísť na vojenskú akadémiu a po ukončení sa stal vojenským lekárom. Jeho najznámejším dielom je dráma Zbojníci. Vyjadril v nej odpor proti tyranii. Hlavným hrdinom je Karol Moor, ktorého mladší brat pred vlastným otcom ohovorí, pretože chce sám zdediť otcov majetok, ale aj bratovu milú. Otec Karola vydedí, ten sa stane zo zúfalstva zbojníkov a chce pomstiť krivdu. Po otcovej a bratovej smrti uzná, že treba rešpektovať svetské zákony a vydá sa do rúk súdu, napokon zomiera. Moor je typ rebela, ktorý nezvláda rozpor medzi realitou a svojim ideálom. Ďalším Schillerovým dielom je dielo Úklady a láska. Je to tragédia, v ktorej odhalil pokryteckú morálku meštianskej spoločnosti. V hre zobrazuje lásku šľachtica k dcére chudobného muzikanta. Otec nesúhlasí so synovou voľbou, intriguje až mu napokon syn uverí, že jeho milá mu bola neverná. Pochopí, že ho oklamali až pri zomierajúcej milej. Aj táto postava končí tragicky, intrigáni sú však usvedčení. Toto dielo je vzburou proti despotizmu šľachty a jej zasahovaniu do osobného života jednotlivca. Schillerovi sa nepáčila prísna disciplína v armáde, tajne z nej utiekol, žil v biede, zanechal povolanie vojenského lekára a pomocou Goetheho sa stal profesorom dejín v Jene. Boli to preňho šťastné roky, z ktorých pochádza aj jeho óda Pieseň na mladosť. (K nej zhudobnil text L. van Beethoven vo svojej 9. symfónii Óda na radosť.) V posledných rokoch života napísal ešte hry Mária Stuartová, Panna Orleánska a Viliam Tell – zobrazuje bol švajčiarskeho ľudu proti Habsurgovcom, ktorý vedie Viliam Tell. Tell nevzdal úctu vystavenému klobúku, miestodržiteľ ho prinútil zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil, ale miestodržiteľ Gessler ho uvrhol do väzenia. Tell ušiel a tyrana Gesslera zabil. Jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie, ľud si vydobyl slobodu. Táto hra mala burcovať nemecký národ do boja proti Napoleonovi, za občianske slobody, práva biednych a utláčaných.