Preto sa teraz zameriam na posadnutosť činnosťou (koníčkom či záujmom, jednoducho tým čo nás baví a zdokonaľovanie v danej činnosti nás napľňa).
Zasvätiť svoj život niečomu, čo nás naozaj baví. Aby mal zmysel. Aby sme už neboli len jedným z milióna, ale niečim viac. Aby sme si raz mohli povedať "môj život mal zmysel". To je posadnutosť. Žiť niečim, a milovať to čo robíme. Vedieť, že náš život má pointu. Možno malú a riadne skrytú, no pre nás dostatočne viditeľnú. Aspoň na toľko, aby sme po dosiahnutí malého krôčiku k uskutočneniu svojho cieľa mohli nahodiť ten šťastný úsmev. Mohli by sme byť aspoň na malú chvíľku naozaj šťastní. A nezáleží na tom, či sa nám ten sen vyplní, či dosiahneme až do konca. Ak nás to učiní šťastnými a v snahe dostať sa pomaličky a s trpezlivosťou až na náš vrchol, tak už len samotná tá snaha nás učiní šťastným. Lebo šťastie je to najdôležitejšie v živote. Lásku nám môžu vziať, zdravie tak isto. Ale ak sme šťastný, myslím tým naozaj vnútorne šťastný a vyrovnaný a uvedomujeme si svoju hodnotu, nič viac nám netreba:)