Poznáme sa "štyri dni aj s cestou", avšak doslova. Rútime sa nocou, nevedno kam, a na cieľ sa ani nepýtaš, vieš, že je to zbytočné. Čakáš, kým zátka mlčania vybuchne pod tlakom pulzujúcich sĺz a ja sa Ti zo všetkým zdôverím.
Začala som si klásť otázky a kombinovať na ne aj odpovede, to, čo robím vždy v skrytosti svojho vnútra. No teraz pred Tebou. A Ty sa kratunko, no veľmi často otáčaš na tú kôpku nešťastia, zaborenú vo veľkom sedadle. Pohľadom, ktorý v prvom momente zlomil všetko, čo si okolo seba postavila. Pohľad, ktorý dával istotu, že neublížiš.
Celé hodiny prerozprávané, nevšedne búrajúc rutinu mužsko-ženských stretnutí. Venujúc sa len svojmu svetu. Rozosmial si ma. Niečo sa vo mne roztancovalo, zohrialo ma do špiku kosti, do každej útroby hrdého a pokoreného ja.
Desí ma, ako málo sa poznáme a ako veľa cítim.