P. S. k poslednému článku "To do or to be":  Keďže som dostala komentar k pojmu filozofia bytia, chcela by som vysvetliť, že sa nejedna o filozofiu ako takú, je to len pomocný názov a kedze prekladám z anglického zdroja tak pôvodný názov znie "philosophy of  being". Pokiaľ by sa nasiel niekto sikovny, kto by mi poradil lepsi a vystižnejsi preklad budem rada. dakujem.

ZÁVISLOSŤ NA VZŤAHOCH

Ľudia konajú ovplyvnení ilúziou, že pokiaľ sa budú dostatočne snažiť, uniknú tak vlastnému strachu. Vlastný strach sa takto stáva akousi závislosťou. Ale vzťahy k okoliu založené na strachu vyžadujú tvrdú daň. Vyžadujú používanie masiek. Veľmi skoro sa učíme v interakcii s naším okolím strachu a šľachtíme si tak vlastné maskovanie. Keď sa narodíme, neexistuje rozdiel medzi tím kto sme a tím  kto sme pred tvárami iných. Vnímanie nás samých je nám tak blízke ako naša vlastná pokožka. Je pre nás prirodzené chovať sa spontánne, plakať, kričať, smiať sa, jesť, spať a hrať sa počúvajúc pritom náš vnútorný slobodný rytmus. Nič si nenecháme pre seba, nesúdime sa, nehodnotíme a nesledujeme. Sme úplne transparentní. Objavujeme tiež život s fascináciou. Sme otvorení skúsenostiam, ktoré v nás rastú a rovnako sme otvorení skúsenostiam s vonkajším svetom. ALE KEĎ VYRASTEIME, NIEČO SA STANE - UZATVORÍME SA. Začneme žiť v ulite, ktorá nás oddeluje od okolitého sveta. Všetko to vzniká, keď dieťa začína nedôverovať svojej prirodzenosti a prostrediu. Začína sa báť byť samo sebou a začína pociťovať svet okolo ako nebezpečný. Keď dieťa behá slobodne po lúke a je zahriaknuté rodičom, pretože sa mu nepáči jeho chovanie, začína sa toto dieťa sústrediť na to ako sa má správať, aby dostalo lásku a bezpečie od ľudí na ktorých závisí. DIEŤA PRESTÁVA "BYŤ" A ZAČÍNA KALKULOVAŤ. Takto strácame svoju nevinnosť. Keď sa dieťa dostane do školy, jeho učenie sa sústredí na to zabudnúť vidieť veci z vlastnej perspektívy a začať ich vnímať tak, ako ich vidia iní. Keď skončí školu, kombinácia detskej nevinnosti a koncentrovanej sústavnej výuky vyústi v prospech názoru, že žiť "dobrý" život znamená trafiť sa do štandardov ľudí okolo. Musíme byť teda verziou niekoho iného. Náš úspech si spájame s výkonom a pokiaľ niekto iný rozhodne či je dobrý alebo zlý, spájame si výkon s úzkosťou. Sústredenie sa na výkon môže odhaliť náš talent, ale robí ho aj extrémne závislé na oku okolia.

Keď sa z vyššie uvedených dôvodov cítime vinní, kritizujeme svoje pocity ako zlé. Útočíme na samých seba pre naše vlastné pocity. Namiesto toho aby sme sa venovali tomu čo NAOZAJ chceme a POTREBUJEME, sústredíme sa skôr na to čo by sme MALI robiť, chcieť...Ale pokiaľ podvádzame samých seba, svoje vlastné srdcia, živíme v sebe hnev, sebaľútosť a strach. Držíme sa našich negatívnych pocitov a vravíme si, že sú chybou niekoho iného. Potom nenávidíme samých seba za to čo cítime a hovoríme, že sme zlí. Tento kolobeh nám však neuľahčuje cestu k zdravším vzťahom a štastiu. Pokiaľ sme nadmerne závislí na očakávaniach druhých, stávame sa sami na seba extrémne nároční. Stávame sa nároční pre jeden jediní dôvod - očakávame dôkaz lásky a prijatia.

Napriek všetkému  tí druhí nemôžu vytvoriť naše naozajstné štastie. Nezaplnia prázdnotu v našich životoch. Pokiaľ tých druhých prosíme o zaplnenie tejto prázdnoty, naša vlastná prosba sa obráti proti nám. POKIAĽ JE LÁSKA ZÁVISLOSŤOU, JEJ DRUÁ STRANA JE NENÁVISŤ.

to be continued... Jana Kociskova inspired by Ingrid Bacci