Kto si čítal môj blog v mesiaci december, tak asi vie, že som sa snažil pozvať niekam čašníčku z miestneho baru, "Stanku". No ako už napovedá názov tohto článku, nevyšlo to...
    Prečo? nie som si istý. Myslím že prvotný plán bol celkom dobrý, len tá jeho realizácia pokrivkávala.
Plán bol nasledovný.  Páčila sa mi ,nečakal som že sa do nej zaľúbim alebo niečo podobné ale proste som ju chcel iba lepšie spoznať. Myslím že vcelku skromný cieľ. Chcel som aby sme spolu šli niekam na kávu aby som si mohol o nej urobiť obraz a aj ona o mne, a možno sa z toho niečo vyvinie. ALE samozrejme ja som dostal "super" nápad, išli vianoce - kúpim jej darček. To je prvý bod, kde sa to začalo kaziť. Ten darček nebol vôbec dobrý nápad a pôsobil skôr kontraproduktívne. Prečo som sa rozhodol kúpiť darček? aby som zvýšil šance že so mnou niekam pôjde. A myslel som že to bude fungovať asi takto, pôjdem za ňou, prehodím pár slov, dám jej darček, budem milý a pôjdem preč. Ona bude rada z tohoto milého gesta a bude premýšľať nad mnou a už len z čírej zvedavosti potom so mnou na tú kávu pôjde.
Ale realizácia tohto kroku neprebehla najlepšie, lebo som jej síce kúpil darček, aj jej ho dal, aj sa snažil byť milý, ale bol som nervózny a to neskutočne nervózny lebo som to nechcel skaziť a presne to, som kvôli tej nervozite urobil. Takže darček spôsobil to, že síce nad mnou premýšľala, ale stal som sa pre ňu nanajvýš vtipnou príhodou z práce. O čo mi teda vôbec nešlo.
Ďalším krokom bolo, že som ju po Vianociach chcel už konečne niekam pozvať. Nebol som si istý ohľadom tohto kroku, lebo som nemal dobrý pocit z darčeka, ale povedal som si že to už dotiahnem do konca. Tak som za ňou zašiel, samozrejme neskutočne nervózny a niekam ju pozval. Ona použila klasické výhovorky typu pracujem tento týždeň, nemám čas atď. atď. ale povedala že pôjde so mnou na budúcu stredu. (už vtedy mi prišlo dosť divné že si nevie nájsť hodinu času za celý týžďeň ale akceptoval som to) tak sme sa dohodli na budúcu stredu, s tým že za ňou ešte niekedy zájdem a dohodneme kedy a kde.
Tak ja som za ňou zašiel dnes (pondelok) a spýtal sa že či to v tú stredu platí. Odpovedala, že jej to je ľúto, ale že pracuje a že nevie kedy bude mať čas... to mohla povedať rovno že nie, lebo jej celé to moje snaženie príde smiešne.
Takže takto to dopadlo... plán bol síce dobrý, ale ja som zasa zo seba urobil blbca. A myslím že sa ešte dlho bude zabávať na tom ako sa ju jeden divný chalan snažil niekam pozvať.
Nerozumiem tomu, prečo musím vždy veci tak neskutočne komplikovať, až do takej miery že je to prekomplikované a všetko sa mi zosype na hlavu. Zasa raz sa mi potvrdil pocit, čo som mal keď som ju videl prvý raz. že je síce pekná ale nemá zmysel sa o čokoľvek snažiť lebo iba zo seba urobím blbca a tak sa aj stalo. Všetko by bolo ľahšie keby som nebol taký nervózny, keby som hneď ako ma napadlo že ju niekam pozvem nezačal fantazírovať o tom že "čo by bolo keby..."  keby to vyšlo, keby bola taká ako by som chcel aby bola, keby bolo keby... A potom následne zo všetkých týchto predstáv som bol nervózny, lebo som sa bál že žiadne "keby" nebude a že to skazím... a stalo sa. A vždy sa to stane.. lebo vždy to prebieha nasledovným spôsobom. Už ma to nebaví, nech sa snažím akokoľvek, tak moje snaženie nakoniec dopadne ako niečo čo vyznieva v konečnom dôsledku smiešne.
Už sa teším ako v stredu spravím poslednú skúšku a pôjdem do Viedne ako som si sľúbil. Chcem ísť sám, a pozerať sa z okna vlaku na ubiehajúcu krajinu, chcem ísť niekam preč a mať čas na to aby som porozmýšľal o sebe. Stráviť deň v inej krajine, kde ani nebudem rozumieť poriadne ich jazyku mi príde celkom vhod. Tiež budem môcť premýšľať o tom ako všetci týto ľudia idú za niečím, prípadne niekým a ako ja idem iba tak... bez nejakého hlbšieho cieľa. Mám pocit že celý môj život je iba tak...