Niežeby ma to už prešlo.
Len som sa to snažila nejako pred všetkými skrývať.
Nechcela som ich zbytočne zaťažovať.
Nechcela som, aby ma ľutovali.

Ale už nevlázdem.
Nevládzem sa tváriť, že je všetko v poriadku.
Nič nie je v poriadku.

Nič sa mi nechce. Nič ma nebaví.
Nemám chuť ráno vstávať.
Nemám chuť vyjsť z postele.

Jediné, čo chcem je ležať v posteli a plakať.
Chcem byť sama.

Mám pocit, že aj tak nič nemá zmysel.
Tešila som sa ako budem vypĺňať prihlášky.
Tešila na prijímačky.
To však bolo predtým.

Teraz je to iné.
Teraz mi je z toho nanič.
Teraz je všetko iné.

Neviem, čo robiť.
Neviem, či to nevzdať.
Neviem nič.
Nechcem nič.