V živote som tam bol trikrát... Dvakrát za jeden deň – dá sa povedať „na otočku“(ale to bolo už dávno)... Tretíkrát predvčerom... A to každý deň okolo jedného chodievam... Ale to sú všetko samostatné príbehy. Začneme pekne po poriadku.

Celá táto skromná evidencia návštev začala, keď sa ešte čistá, ničím nepoškvrnená krv valila mojím telom a poriadne ešte neprekrvila všetko to, čo by aj mohla... Návšteva nebola náhodná, veď predsa nič nie je len tak... Iba ak Válkove verše tuším...

Nebola to zvedavosť, nebola to recesia, bola to len snaha nájsť niečo, čo v hypermarkete nedostať (ako sympatický a originálny darček). Ako správni spotrebitelia sme chceli iba uspokojiť svoju potrebu – nič viac.

Traja chlapci, ktorých sexuálny život v tom čase bol skromnejší ako ten, čo prežili v škôlke, stáli predo čiernymi dvermi s nálepkou „sex shop“... Pohľadmi si ponúkali kľučku, ktorú iste už zovrela najmenej stovka riadne prekrvených pánov (možno aj slečien). Nejako sme tam vošli... Napravo stál „mladý“ pán, listoval už tisíc krát prelistovaný časopis s tradičným obsahom... Nevšímal si nás – asi sa sústredil (asi nebol veľmi exhibicionista). Ale vôbec nám to nevadilo (chvalabohu nebol to nikoho známy).

Ako to už v takom obchode (aspoň podľa našich predstáv) býva, privítala nás reprezentatívna mladá pani, ktorá bola zrejme stelesnením názvu (tvár si už nepamätám – to poprsie snáď aj hej). Bola milá a ochotná, asi na nás videla, že sa veľmi tomuto „fachu“ nerozumieme... Poradila nám (vlastné skúsenosti žiaľ nepridala a ani tovar neodskúšala), darček nám zabalila.. Stačilo len zaplatiť...

Ten „najodvážnejší“ z nás (ale v jej pohľade asi v tom momente jednoznačne s prívlastkom „používateľ“) vytiahol platobnú kartu, žiaľ nedalo sa... Nevadí. Rýchlo sme zabehli do najbližšieho bankomatu a potajomky s hotovosťou vyplatili spomínaný darček („mladý pán“ si nás opäť samozrejme ani nevšimol)... Ten prah sme už viac neprekročili... Návšteva v nás evokovala skvelý zážitok, dobrú príhodu a trošku aj recesiu – aspoň tak sme sa tvárili, ale nič viac – ako by aj mohla...

Roky leteli ako voda... Chlapci sa nám trošku pokazili... Teória im šla (mali dobrého zásobovateľa a video s automatickým nahrávaním)... Zasvätili sa už aj do praxe. Darmo, škôlku tromfli, už dávno...

Posledná návšteva sa odohrala minulú stredu. V čase keď na Slovensku zúril sviatok a o dušu sa spomínalo pri pamätníkoch. Darmo, Rakúšania sviatok nemajú – vhodný čas na nákupy. Spolu s priateľkou sme kúpili, čo sme chceli aj nechceli, len tak sme sa flákali.

 Zbadali sme obchod s výstižným názvom... To magické slovko nás zaujalo.. A tak sme šli... Tentoraz plný sebavedomia, však už sme v tomto svete dávno, z recesie, zo srandy... Pozrieť sa, čo je in, čo sa teraz nosí a možno ukojiť nejakú vnútornú (ale nie príliš zvrátenú úchylku – zvedavosť).

Nebol to maličký obchodík s pultom, kde kraľovala prsnatá (tuším bruneta to bola) deva. Niekoľko regálov, obchod asi tak 30x30m, proste dosť miesta pre všetko užitočné. Hanba bola preč, nikto nás nepoznal... Žiadne zvodné „dílerky“... A tak sme sa rozhliadli...

V obchode bolo tak do pätnásť ľudí. Pár starších chlapov a škaredých (podľa opisu asi) Nemiek. Cítil som sa ako kráľ – zrejme som bol asi ten najpotentnejší v miestnosti (chvalabohu potencia sa ešte hmotne neprejavila). Tvárili sme sa ako profíci (však náradia mám „plnú“ izbu predsa:) ) – iste sme vzbudili rešpekt.

Obhliadli sme si latexové „dresy“ (tie staré sú už vydreté predsa), hodili pár vtípkov a šli ďalej (ešteže nám nerozumeli)... Ako starí pornoherci... Starší pán obzeral bičík, asi sa dočítal, že pomáha pri pohybe (ak nie, pôjde do Piešťan). Niektoré napodobeniny mužského ústrojenstva pripomínali skôr úd mongolského kladivára po heroickom výkone, alebo spílenú lipu spred Bojnického zámku – darmo fantázia tých, čo robia formy nepozná hraníc... Asi trpeli na kŕčové žily...

Kto maže, ten ide (tí čo majú šikovné ruky, ušetria)... Ďalší regál... Sexi prádielko – fúha, pripadal som si ako v tom nemeckom pornofilme, kde ešte nepoznali penu a žiletky... Už len, aby sa ozvalo [: ja richtich, ich bin fertich... :]  (ospravedlňujem sa, ale po nemecky neviem) a bola by to scéna ako vyšitá... Ale treba uznať, že niektoré prádlo bolo fajn... Aby sa nepovedalo.

Venušine guličky... Maste, krúžky... Proste všetko od výmyslu sveta....Ale dosť bolo, poďme von...

A tak som opäť vyšiel plný dojmov... Opäť to bol skvelý zážitok, príhoda a recesia... Jej didaktický prínos sa časom určite prejaví... Ale nič viac... Asi som ešte nedospel – vyskúšam o pár rokov... Uvidíme, snáď ma niečo osloví

ps: majú tam fajn veci ako darčeky na narodky - chalani tešte sa ;)