Predposledný augustový deň podpísali najvyšší predstavitelia ruskej ropnej spoločnosti Rosneft a americkej ropnej korporácie ExxonMobil jeden z najväčších kontraktov v ropnej histórii. Predmetom zmluvy je predovšetkým spoločná ťažba ropy a zemného plynu na ruskom strategickom šelfe v arktickej oblasti.

Dohoda by napriek svojmu významu nebola zvlášť zaujímavá, keby Rosneft nebol exJukos, keby ExxonMobil nebola korporácia, ktorá mala v roku 2003 kúpiť Jukos (plus Sibneft v jednom balíčku) a získať tak gigantické ruské uhľovodíkové zásoby, a keby Eduard Chudajnatov, ktorý podpisoval zmluvu za Rosneft, nebol zástupcom primátora Neftejuganska Vladimíra Petuchova a jeho priateľom práve v čase, keď dal Chodorkovskij Petuchova popraviť. Nefťejugansk bol kľúčovou produkčnou oblasťou Jukosu, v ktorej sa Chodorkovskij správal ako stredoveký majiteľ všetkého a všetkých.

Na slávnostnom podpise zmluvy bol prítomný premiér Ruskej federácie Vladimír Putin. Miesto vybral on sám. Nebolo to v Moskve, ani v Chanty-Mansijsku či inom ťažobnom centre. Dejiskom významnej udalosti, ktorej pozadie a dosah posraní analytici píšuci slinty pre korporátne média poslušne vytesnili z pamäte, bolo malebné čiernomorské mesto Soči - bývalé centrum Chazarskej ríše. Nebola to náhoda. Je len čarom nechceného, že potomkovia Chazarov, ktorých zo Soči vykopli za čias Osmanskej ríše, sú momentálne štipľavo prefackávaní Turkami a jeden chrapúň Chazarkovskij sedí v ruskom lochu. Chazari sú preč, Osmani sú preč a Soči - Soči je a zostane ruské.

 Aby bolo zrozumiteľnejšie, čo sa vlastne 30. augusta 2011 v Soči stalo, treba sa vrátiť do histórie. Až tak ďaleko, aby sme videli šéfa univerzitného komsomolu Chodorkovského, ako v údajne antisemitskom Sovietskom zväze prevádzkuje univerzitný študentský klub a kšeftuje tam s pašovaným chlastom, ktorý honosne nazýval švajčiarska (!) vodka. Áno, Sovietsky zväz bol tak strašne antisemitský, že žid mohol byť šéfom komsomolu a s tichým súhlasom univerzitnej komunistickej verchušky prevádzkovať bordel a šmelinu. Jeho profilu mafiána posadnutého peniazmi nová doba po roku 1990 veľmi svedčala. Zvlášť za okolností, že americká administratíva už mala pripravený materiál Konsolidácia ropného priemyslu v Rusku (tak, ako ho mala pripravený aj pre strednú Európu - prienikom jedného a druhého bola skutočnosť, že strategický kus ropovodu Družba s názvom Transpetrol v podkarpatskej krajinke dostal, čuduj sa svete, Chodorkovského Jukos) a hľadala na tento džob hajzla dostatočne veľkého kalibru. Chodorkovského referencie ešte z čias jeho komsomolčenia boli povzbudivé. Ako naznačuje Chodorkovského súkmeňovec Mlodinow v knihe Život je len náhoda, (ktorá sa začína aj končí zmienkami o holokauste, ktorý však tvorí kozmickú výnimku a nebol náhoda, ale určite je náhoda, že zo všetkých kníh o náhode sa prekladá do rôznych jazykov a forsíruje práve kniha Mlodinowova), Chodorkovskij sa mohol na čelo Jukosu dostať náhodou. Takých židovských gaunerov ako on, pažravých po prachoch a moci a dostatočne nenávidiacich Rusko, mohla americká administratíva vtedy v Rusku vidlami prehadzovať. Proste to ale vyšlo tak, že Jukos viedol Chodorkovskij.

Obídeme teraz éru jeho šafárenia v Neftejugansku, ktoré vyvrcholilo popravou jeho zarytého oponenta Petuchova v deň Chodorkovského narodenín (akože darček, hehehe). Mimochodom, vyhrážky dostával od Chodorkovského aj Petuchovov zástupca Chudajnatov. Nevšímajme si teraz ani skutočnosť, že Chodorkovskij otvorene korumpoval Dumu - hlavne jeho pokrvných komunistov - a zastavme sa až v roku 2003. Vďaka ožranovi Jeľcinovi, ktorý sa tak rád oblizoval s istým Clintonom, vlastnil ďalšiu veľkú ropnú firmu, Sibneft, istý Roman Abramovič. I dohodli sa Chodorkovskij s Abramovičom, že v duchu amerického konsolidačného plánu svoje firmy spoja. Vznikla by tak najväčšia ruská ropná spoločnosť a štvrtá najväčšia ropná spoločnosť na svete. Následne ju predajú americkej korporácii ExxonMobil. Šmytec, Rusko utrie hubu a svet bude opäť raz demokratickejší.

V októbri 2003 sa stalo niečo, čo americkej administratíve a všetkým ľuďom dobrej vôle a naivného kukuču, veriacim v pravdu, lásku, dobro a spravodlivosť pod vedením USA na večné časy, vyrazilo dych. Vzápätí sa unisono rozbľačali korporátne média. Nedemokrat Putin zatkol úbohého Chodorkovského. Krátko na to ušiel pred nedemokratom Putinom do Izraela Chodorkovského komplic Nevzlin. Do tejto jedinej demokracie na Blízkom východe sa rýchlo odpratali aj ďalší dvaja členovia exekutívy Jukosu. Dlho sa tam ale nezdržali, lebo zakrátko boli videní na recepcii v Bielom dome v družnom hovore so samotným Georgeom Bushom. O mediálnom kvikote v súvislosti s Jukosom a Chodorkovským sa rozpisovať netreba, všetci sme ho na stránkach smetiarne a iných korporátnych splaškov zažili. Občas túto tému korporátni vymrdávači mozgov znovu vytiahnu. 

 Skrátime to, lebo o tejto téme by sa dalo písať donemoty. Majetok Jukosu získal Rosneft a jeho prezidentom je dnes Eduard Chudajnatov, dlhoročný profesionál v odbore.

O spoluprácu s Roseftom na arktických ložiskách mala záujem aj stará korporátna filcka BP (ozaj, viete o tom, že dement Tony Hayward, osobne zodpovedný za zničenie Mexického zálivu, založil s Rothschildom novú ropnú spoločnosť a už aj ryžuje - v irackom Kurdistane?) a vtieral sa aj Chevron. Mimochodom, práve z liahne Chevronu mal Chodorkovskij prevádzkového šéfa Jukosu. Ten sa však po tom, ako na Chodorkovského padla klec, zachoval veľmi decentne a nepridal sa k povinnému pičovaniu na Rusko. Preto o jeho ďalšej kariére toho veľa nevieme. No, takže BP. V januári Chodorkovskij z basy vrešťal na BP (a britskú vládu), aby sa neopovážili uzavrieť kontrakt z Rosneftom, pretože mu Rosneft UKRADOL ropný majetok. Ešte raz: podľa Chodorkovského mu štátny Rosneft ukradol ruské ropné a plynové ložiská, na ktoré on statočne pracoval a zarobil si na ne. Ruský štát ho okradol o ruské národné bohatstvo. Ježíííš! Vlastne Jahvééé!

Pointa: Podpisom zmluvy s Rosneftom ExxonMobil, bývalý veľký korporátny kamarát Jukosu, hodil Chodorkovského cez zaropnenú palubu. Ten podpis na zmluve je odkaz chrapúňovi v base, že ExxonMobil plne uznal legitimitu Rosneftu. Dikcia tej zmluvy je zároveň dôkazom sily Ruska. Už to nie je, že príde ExxonMobil a nakúpi. Teraz prichádza ExxonMobil ako partner a za prístup do arktických oblastí dáva prístup do Mexického zálivu a Texasu. Tak, ako to v dobrom partnerstve má byť. Reciprocita.

Isteže by to nebolo možné, keby hnilé USA, v ktorých pažravosti a cynickej bezohľadnosti sa Chodorkovskij zhliadol, nezoslabli. Práve zmluvy ako Rosneft-ExxonMobil sú dôkazom, že USA sú na zošupe dolu. Dobrou správou je, že tento úpadok postihuje aj americké korporácie, ktoré už nemajú potrebné mocenské krytie generované US politickými špičkami.

Eduard Chudajnatov sa pri podpise zmluvy tváril vážne. Ťažko povedať, na čo myslel. On videl zavraždeného Petuchova na vlastné či. A vídaval tiež v Neftejugansku típkov z ExxonMobil. Každopádne možno povedať, že v spolupráci s týmto americkým korporátnym molochom bude veľmi obozretný. Putin sa usmieval. A kým sa v Soči potriasali paprčky, armádne sklady sa plnili kerozínom. Pretože už aj dobrácke Rusko pochopilo, že v tomto svete, naformátovanom Amerikou, platí iba jedno: SILA. Ak ju nemáš, rozsekajú ťa na padrť a na záver ťa oštia. Aj zmluva s ExxonMobilom je dôkaz ruskej moci. Ozaj, viete, čo mali spoločné líbyjská a americká demokracia? (Hej, aj v Líbyi bola demokracia). Bohatstvo. Nuž, už ho nemajú ani jedna, ani druhá krajina.

Vľavo prezident ExxonMobil Neil Duffin, vpravo prezident Rosneftu Eduard Chudajnatov, v strede premiér Ruskej federácie Vladimír Putin. Foto pre RIA Novosti Saša Družinin

No, čo by sme ešte mohli? Trebárs ďalšiu významnú energetickú správu. Novou šéfkou Medzinárodnej agenúry pre energiu (IEA), ktorá združuje spracovateľské štáty a je protiváhou OPEC, sa stala voľakedajšia učiteľka ZŠ v Maastrichte Maria van der Hoevenová. V Rusku sa rehocú a hovoria: Maria je fajn baba. Taká príjemná osôbka. Mimochodom, o tento post sa uchádzal Topolánek. Tak to už nech je tam radšej hocikto. Podstatné je, že takéto nominácie vypovedajú o tom, že táto agentúra si môže pred epitetá vplyvná a významná priradiť slovo bývalá. A to v čase, kedy sú energie dôležitejšie ako Sulíkova podpora euroválovu.