Hory a more...

Ako keď si predstavím deň a noc spolu,

krásne no nemožné zároveň,

ďaleké stratené dni...kam sa podeli?

Zlatým písmom vyryté v mojej mysli

navždy sa zachovali.

Tiché tóny klavíra...dotyk ruky do ticha,

nástup na ples života sa dámy a páni práve začína...

V dlhých šatách stojím a dúfam...obstojím,

na ostatných tvárach očakávanie z možného sklamania

a túžba zvíťaziť.

Kto to vie? kto tomu rozumie?

Klavír hrá mi do tichého čakania,

čo s nami bude?

Toľko krásnych dní, zmenili sa na spomienky,

ako obloha sčernieva a vládne noc,

navždy…

Kedysi pásky so starými piesňami,

ako dieťa...

A po prvý raz na snehu,

dýchajúc hory a pocit slobody…

Milujem život, milujem svet,

milujem hory dní a more času, ktoré sme si rozbalili

pod svietiacim stromčekom.