Noc bledne, ťahá za sebou čoraz jemnejší závoj, ktorým hladí vychádzajúce ranné zore. Prebieha úchvatné farebné divadlo v neidentifikovateľných odtieňoch radosti, prekvapenia, lásky, úžasu, krásy a zhudobneného ticha. Tlejúca až rozpálená obloha privíta na scéne slnečného dirigenta, ktorý sa rozhodne zahrať novú symfóniu z lúčov, svetla a tepla, zloženú len na tento deň. Na záver ešte pridá farebný tanec pomiešaný zo žeravej vášne a jemne rozotlenej hanblivosti, ohňostroj pocitov a gavaliersku poklonu hlavného a jediného herca. Zatiahne za sebou nočnú oponu tmy prederavenú ligotom hviezd a mesiaca. Na zem zostupuje ďalší sen.