Štyri cesty...
Každá v inom smere
stráca svoju tvár.
Zavše iné dvere
nájdeš cestou tam...
Tak kade sa vybrať?
Osud svoj v rukách máš.
Vždy môžeš vyhrať,
len si urči, čo chceš nájsť.
VPRAVO
Cesta to kľukatá,
raz stúpa, inokedy klesá.
Celú ju krovie obrastá,
je tam len smútok a samota.
Kde-tu vidno zopár kostí,
zvyšky dávnych životov
a možnože tam ešte blúdi
duša našich prapredkov.
Tí, čo sa ňou vybrali
odvahu dlho zbierali.
Mysliac si, že cieľ sa blíži,
po výstupe na horu podľahli.
VĽAVO
Cesta bez prekážok,
až perfektne rovná,
takmer ako priezračný potok
končiaci v západe slnka.
Tiahne sa planinou
sťa z obrázka vyšitou,
krásnou zelenou lúkou
plnou hudby a kvetov.
Divá zver sa tam preháňa,
popása čerstvú trávu.
Enormné šťastie ten svet poháňa
a vzduchom šíri radostnú vravu...
DOZADU
„Čo čnie sa za mnou?“
kladieš si otázku.
Pomaly otáčaš hlavou
a odpoveď už máš na jazyku.
Vidíš svoj život minulý,
zrazu oproti sebe stojíš.
Vidíš svoje pády a vzlety
a hrozne sa bojíš.
Všetko máš znova pred očami,
akoby to bolo len včera.
Trápiš sa starými pocitmi
a na ostatné pomaly zabúdaš...
DOPREDU
Pozeráš pred seba,
pýtaš sa: „Čo sa stalo?“
Tam, vpredu je iba tma
a zahaľuje to, čo vidno byť by malo...
Na cestu nevidno,
ani krajina sa nečrtá.
Si z toho trošku mimo,
planéta zdá sa byť mŕtva.
To nie je pravda, ona žije!
Len ešte nie je určitá,
je len na tebe, či prežije,
tvoje skutky ju ovplyvnia.
Ešte vždy stojíš uprostred,
rozmýšľajúc nad smermi.
Chceš sa pohnúť, možno vpred,
no v tom ťa niečo osvieti...
Už vieš presne čo máš robiť.
Tábor uprostred rozkladáš,
veď chceš predsa skvelo žiť,
tak kde sa pohánať???
Život vľavo by bol skvelí,
no raz by ťa omrzel.
Nemať starosti a byť len šťastní
veď to nie je normálne...
Napravo sa nehrnieš,
veď tam striehne smrť.
Keď ju stretneš zahynieš
a máš veľké...
Kráčať späť by bolo hlúpe,
minulosť už nezmeníš;
a dopredu dosť nemúdre,
do budúcnosti ešte nepatríš..
Preto ostaň pekne v strede
a ži tento okamih.
Prítomnosťou nemrhajme,
už sa nikdy nevráti...
Komentáre