niečo o nezamestnanosti, v ktorej sa už topím pár mesiacov. prvé dni a týždne sa vám páčia, máte veľa voľného času, môžete robiť veci, na ktoré ste už dlho nemali čas. môžete ísť nakupovať, celý deň sedieť pri telke, byť do rána vonku a rozbíjať sa. ale po čase už aj tie super veci začnú byť nudné. človek sa cíti nepotrebne a neužitočne, neschopne. pohovory sú čoraz ťažšie a každá nová pracovná ponuka sa vám zdá nevhodná vzhľadom na vaše biedne schopnosti. a hlavne, začnú vám chýbať peniaze. ked idete do obchodu, nemôžete si dovoliť to krásne tričko s motýľami vo výklade, nemôžete ísť na večeru s kamarátmi, a vždy len musíte čakať kedy vás niekto niekam pozve alebo drankať drobné od rodičov. to je môj život posledných pár mesiacov. nevzdávam sa, lebo ja sa nikdy nevzdám, ale je to ťažké a spotrebujem asi všetku svoju energiu na to, aby som sa neľutovala a mohla sa usmievať a tváriť sa že som v pohode...