Okrem toho, že pán súkromný lekár, predseda LOZ, štátny lekár, súkromný vlekár, neúspešný politik a ktovie čo ešte má čas na všetky tieto aktivity, má čas aj na páchanie trestnej činnosti priamo pred svetlami kamier, ktoré má on tak rád...asi si neuvedomuje, že aj vyhlásenia na web stránky lži, pardón lozu (www.loz.sk) napĺňajú skutkovú podstatu niekoľkých trestných činov. Minimálne trestný čin podľa § 337 TZ - podnecovanie je istý. Nech sa páči zákonná citácia: kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky...To, že predseda LOZ, ako aj ďalší jeho vrcholní predstavitelia verejne vyzývajú na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej na základe zákona hádam nie je potrebné ani dokazovať, pán predseda to dokazuje dosť, a snaží sa byť pri tom aj vtipný. Či bol núdzový stav v niektorých obvodoch vyhlásený legálne a legitímne je teraz bezpredmetné, nakoľko je uverejnený v Z.z. je platný a účinný, jeho účinnosť môže pozastaviť resp. platnost úplne zrušiť iba rozhodnutie USSR, našťastie pán predseda LOZu takéto kompetencie nemá.
Okrem tohto do očú bijúceho trestného činu je tu podozrenie aj zo spáchania ďalších trestných činov. Či už to je schvaľovanie, alebo nadržovanie, ale najmä trestný čin všeobecného ohrozenia podľa 284 ods.1 a) a b) TZ formou účastníctva. Čítal som síce vyhlásenia niektorých právnikov, že dokazovať spáchanie TČ všeobecného ohrozenia je problematické, ich argumentácii však celkom nerozumiem. V zákone sa jasne píše, že: ... alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (pričom paragraf začína kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví), alebo – písmeno b) všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie. Za dopustenia sa iného podobného nebezpečného konania je v súlade s právnym aj skutkovým stavom predsa nevyhnutné pokladať aj odmietnutie plnenia si legálne a legitímne uloženej pracovnej povinnosti na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti na území, kde bol vyhlásený núdzový stav. Jediné čo je problematické, je hlúpe uloženie pracovnej povinnosti v uznesení vlády, v ktorom vyhlásili núdzový stav. Tá nemala byť uložená zamestnancom, ale všetkým lekárom zdržujúcim sa na tomto území. To by si kompetentní najbližších 90 dní mohli ešte vyberať :). Je veľmi smutné, že vo vláde, kde sedí aj sám mega právnik Lipšic dopustili takúto, dovoľujem si napísať jebnutú formuláciu, pripomína to zámerné diletantstvo.
Teraz je situácia ohľadne na koho sa pracovná povinnosť vzťahuje prinajmenšom otázna. Na druhej strane predstavitelia LOZ sa tohto trestného činu – všeobecného ohrozenia môžu dopúšťať ako návodcovia, organizátori resp. pomocníci. A to dokonca vo forme organizovanej skupiny. Čo trestné sadzby spolu so s existenciou krízového stavu pekne posúva. U nich pracovná povinnosť existovať nemusí, stačí že navádzajú, organizujú či pomáhajú neplniť ju tým, ktorí ju majú. A to podľa môjho názoru robia. Žiaľ, orgány činné v trestnom konaní zase raz čakujú kým sa stane niečo závažné. To že sa verejne, na obrazovkách televízie páchajú trestné činu ignorujú. Asi to budú ignorovať až dovtedy, kým nezomrie prvý človek, takže padni komu padni...
Komentáre
Protiváha
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/odvratena-stranka-biznisu-penty.html
http://blog.etrend.sk/frantisek-mucka/2010/12/20/kariera-v-zdravotnictve-iba-ak-s-pentou/
Čo si o tom myslíš?
A ešte by ma zaujímalo či schvaľuješ svojmu bratovi že tiež štrajkuje, dik.
daj mi pevny bod a pohnem celou zemou...
Podanie vypovede je kazdeho slobodne rozhodnutie, ktore ani neschvalujem, ani neodsudzujem. Kazdy chce maximalizovat zisk, nech je to akakolvek oblast. ci uz je to prijem za vykonanu pracu, alebo počet zabitych pri samovrazebnom atentate...ci pocet resp. velkost chytenych ryb pri rybacke, aby to nevyznelo drasticky. takze motiv chapem a je uplne normalny a prirodzeny. na druhej strane nesuhlasim s tym aby malli po skonceni skoly zaruceni 1,ť nasobok priemernej mzdy. nesuhlasim ani s garantovanym 1,1 nasobkom. a to v ziadnej profesii. ale je dobre ze to pri lekaroch prislo az sem. aspon sa uz nikdy nebudu moct ohanat tym, ze zisk je pre nich zachraneny clovek ci zdravie pacienta. tak ako pre ine profesie, ziskom su peniaze. nic viac, nic menej. lekari dnes nie su nicim zvlasnym, ani v zlom, ani v dobrom slova zmysle. presne ako "kapitani priemyslu", rozdiel je len v pocte nul na konci...
Slobodné rozhodnutie...
TC spachali predstavitelia LOZ
Dvojaký meter
Stav právnej núdze
- komentár Lukáša Filu
Je sporné, či vláda vôbec mala vyhlasovať stav núdze. Ešte otáznejšie je, či svojím uznesením dosiahla, čo chcela.
Cieľom tohto textu nie je riešiť, kto má v spore lekárov so štátom pravdu, ani navádzať niekoho na porušovanie zákonov. Ale ak sa niektorý lekár napriek vyhlásenému núdzovému stavu rozhodne v decembri neprísť do práce, má šancu obísť bez postihu.
Núdzový stav totiž naráža na dva problémy – či bolo jeho vyhlásenie v dnešnej situácii odôvodnené a či sa naozaj vzťahuje na lekárov, ktorí k decembru odchádzajú z nemocníc.
V Česku by bolo uvažovanie jednoduchšie. V tamojšom ústavnom zákone sa priamo píše, že „núdzový stav nemôže byť vyhlásený z dôvodu štrajku vedeného na ochranu práv a oprávnených hospodárskych a sociálnych záujmov“. Zo špeciálnych režimov tam potom majú už len vojnový stav a stav ohrozenia štátu, ktorý platí len pri ohrození zvrchovanosti alebo demokracie, takže je jasné, že podobnú fintu ako u nás by mohli použiť len ťažko.
Keďže náš Ústavný súd sa rád pozerá za hranice, českú úpravu by určite zobral do úvahy pri prípadnom riešení toho, či vláda smela vyhlásiť núdzový stav, alebo nie.
Rozhodovanie by nebolo úplne jednoduché, keďže náš predpis je zle formulovaný. Už zjednodušená podoba znie takto: „Núdzový zákon [zákon? - snáď stav, nie? - tu majú zrejme preklep. - poznamenal Robentin] môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo k ohrozeniu života a zdravia, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.“
A teraz hádanka: týka sa podmienka, že pred vyhlasovaním muselo dôjsť k nejakej pohrome, aj prvej časti vety, alebo len tej poslednej, kde sa píše o majetkových hodnotách?
To, čo vyzerá ako hra so slovíčkami, má zásadný dopad na legálnosť celého núdzového stavu – ak ho totiž možno vyhlasovať len po nejakej katastrofe, čo napovedá aj sedliacka úvaha, tak celý postup je z ústavného hľadiska mimoriadne pochybný. Právnu analýzu, žiaľ, nedalo ministerstvo zdravotníctva do vlády žiadnu.
Ak by sme aj prijali, že vláda núdzový stav vyhlásiť mohla, spravila to zvláštne. V uznesení totiž ukladá pracovnú povinnosť „zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti“. No a protestujúci lekári prestanú byť po 1. decembri zamestnancami. Nič vo vládnom uznesení ani v žiadnom zákone nebráni riadnemu ukončeniu výpovednej lehoty.
Keby vláda napísala, že povinnosť sa týka všetkých lekárov, ktorí boli zamestnancami ku dňu vyhlásenia núdzového stavu, alebo lekárov, ktorých si nemocnice vyberú spomedzi spôsobilých osôb v okolí, tak v poriadku, dá sa o tom uvažovať. Ale ak sa povinnosť týka vyslovene len zamestnancov, tak so začiatkom decembra bude platiť len pre tých, čo tak či tak ostali.
Núdzový stav ako marketingový ťah a nástroj nátlaku pôsobí efektne. Len či pri jeho realizácii nie je aj núdza o zmysluplné právne argumenty.
= Peťo, čo Ty na to?
Je platný a účinný...
Ide o to ze vyhlasenie nudzoveho stavu sa deje zverejnenim Nariadenia vlady v zbierke zakonov. Avsak jedine co v zbierke zakonov je, je zverejnene Uznesenie vlady o vyhlaseny nudzoveho stavu, co je vsak irelevantnee a nepodstatne. Takze podla zakona na slovensku nudzovy stav zrejme nie je..... pokafrali to, pan prezident pravnik a pani vsade bola vsetko videla vsetko vie radicova :D [30.11.2011 18:13]:nietze
Vyhlásenia...
Lekárske odborové združenie sa už ďalej nemôže prizerať, ako sa nekompetentnými rozhodnutiami Ministerstva zdravotníctva SR slovenské zdravotníctvo ženie do záhuby. Je ako potápajúca sa loď, na ktorej sa vezieme všetci spoločne – lekári, sestry, aj naši pacienti.
Z tohto dôvodu sme pred niekoľkými mesiacmi oslovili ministra zdravotníctva pána Ivana Uhliarika, ale aj premiérku SR pani Ivetu Radičovú so štyrmi požiadavkami, ktorých cieľom je zvrátiť krízový stav, v akom sa dnešné zdravotníctvo nachádza a aj do budúcna zabezpečiť pre všetkých občanov SR prístup k zdravotnej starostlivosti.
Ide o nasledujúce požiadavky:
(1) Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.
Zákon musí platiť pre každého, i pre štátnu inštitúciu, akou je nemocnica! Práca lekára je náročná a je vystavená špecifickým rizikám. Lekár má právo dbať o svoje zdravie ako hociktorý iný občan. Má však aj povinnosť dbať o zdravie človeka - pacienta, ktorý sa mu zveril do rúk. Lekár má právo byť pri nástupe na výkon svojej práce odpočinutý a je neprípustné, aby bol z dôvodu únavy vystavený väčšiemu riziku chyby, čím by ohrozil pacienta. Aj únava a nekvalitný spánok sú príčinou vyššej chorobnosti a úmrtnosti v lekárskom stave. Lekár má právo, tak ako každý iný občan, aby ho chránili platné zákony Slovenskej republiky i Európskej únie. Pacient má zas ústavné právo, aby dostal tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť, a tú mu vie poskytnúť len lekár v adekvátnej kondícii a odpočinutý. Európska únia jednoznačne určila 48 hod. týždenne ako limit odpracovaných hodín. Vyspelé štáty tento limit prísne dodržiavajú. Na Slovensku sú v niektorých nemocniciach lekári, ktorí strávia v práci nepretržite 32 resp. 56 hodín. V roku 2009 Inšpektorát práce zistil 866 porušení Zákonníka práce vo viac ako 90-ich zdravotníckych zariadeniach. Porušenie zákona bolo konštatované, ale žiadne kroky neboli ďalej podniknuté. Nesúhlasíme so snahami o zvýšenie limitu nadčasovej práce na 400 hodín, ani s výnimkami v zákone, ak lekári tento limit prekračujú. Ak musia časové limity dodržiavať iné profesie v záujme ochrany zdravia, napr. vodiči nákladných áut a autobusov, či polícia a Inšpektorát práce ich pri prekročení sankcionuje, nevidíme dôvod na to, aby tieto limity prekračovali lekári v štátnych nemocniciach, či v akciových spoločnostiach. Máme za to, že prvoradá je adekvátna starostlivosť o pacienta a nie záujmy manažmentov nemocníc. Položme si otázku: Kto je najviac ohrozený, ak lekár pracuje nepretržite 48 hodín? Na kom sa naozaj ušetrí, ak je na oddeleniach nižší počet lekárov a sestier ako stanovuje minimálny personálny normatív MZ SR?
Odpoveď vieme všetci: PACIENT – chorý človek!
(2) Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov.
Žiadame okamžité dofinancovanie zdravotníctva a zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov v takej miere, aká im právom patrí. Požadujeme v štátnom rozpočte zabezpečiť zvýšenie percenta hrubého domáceho produktu (HDP) určeného pre zdravotníctvo aspoň na úroveň priemeru krajín EÚ a zvýšenie platby štátu za svojich poistencov minimálne na 5 percent z vymeriavacieho základu. My už viac odmietame sponzorovať podfinancované zdravotníctvo! Je nehorázne, aby zadlžené nemocnice evidovali vykonané a poisťovňou uznané, ale pritom nezaplatené výkony a súčasne, aby mali tieto poisťovne zisk. Eventuálne, aby si poisťovne zvyšovali svoje náklady na prevádzku. Je absolútne netrhové a nespravodlivé, aby občania mali zákonom stanovenú povinnosť platiť zdravotné poistenie, aby zdravotníci mali zákonom prikázané postarať sa o každého pacienta na úrovni súčasnej medicíny, ale pritom aby poisťovne (zväčša súkromné) nemali zákonom stanovenú povinnosť zaplatiť za vykonanú liečbu daného občana! Položme si otázku: Kto najviac dopláca na tento systém financovania? Lekár v zadlženej nemocnici? Poisťovňa v zisku, s obrovskými nákladmi na svoju prevádzku, so zákonom garantovaným príjmom? Odpoveď vieme všetci: Človek – pacient, ktorý si síce celý život platil zdravotné poistenie, ale keď ochorie, je hospitalizovaný v chátrajúcej nemocnici, obkolesený ponukami príplatkov za „nadštandardné služby“, ktoré sú okolitých krajinách štandardom!
Podľa obsadenia rozhodujúcich postov v zdravotníctve a pri sledovaní posledných udalostí si kladieme otázku: Kto naozaj riadi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky? Minister alebo súkromné poisťovne / súkromná poisťovňa?
(3) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) podozrivo mrhá neadekvátnu energiu a finančné prostriedky na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Hoci nepredložilo žiadne garancie pozitív transformácie a odmieta akúkoľvek diskusiu, vidí transformáciu nemocníc ako jediné východisko zo súčasnej situácie. Pritom je pre všetkých znalých situácie zjavné, že uvedený zámer systémovo nerieši problematiku financovania a fungovania zdravotníckych zariadení. Prax ukázala, že terajšie nemocnice - akciové spoločnosti nenaplnili očakávania, ktoré sú na nich kladené.
Na druhej strane, v súčasnosti sú všetci riaditelia nemocníc nominantmi MZ SR. Mala by tu teda byť dostatočná záruka plnenia ekonomických, manažérskych, materiálnych a personálnych požiadaviek spĺňajúcich proklamované kritériá akciových spoločnosti. Vláda sa transformáciou snaží len zbaviť zodpovednosti zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre občanov tohto štátu, a to v prospech úzkych finančných skupín. Univerzitná nemocnica Bratislava sa v súčasnej dobe zadlžuje každý mesiac približne 30%, hoci neprebiehajú žiadne väčšie nákupy techniky, či prestavby. Naozaj zmenou názvu na a.s. nemocnica bude zrazu prosperujúca? Alebo bude len zraniteľnejšia, keďže a.s. nemôže tvoriť stratu? Lukratívnych pozemkov má iste dostatok a koniec koncov stratovú a.s. iste niekto rád „zachráni“. Ak, ako uvádza MZ SR, je fungovanie akciovej spoločnosti transparentnejšie, efektívnejšie a ľahšie kontrolovateľné, prečo teda došlo u Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. k celkovej strate 70mil. eur? Ako je teda možné, že za túto stratu, ktorú sme nakoniec zaplatili my - všetci občania a doplatili na ňu hlavne pacienti zrušených oddelení, neniesol nikto jasnú zodpovednosť?
Kto garantuje pozitíva transformácie? A kto bude niesť následky za neúspech transformácie? Kde sa vo svete osvedčil systém nemocníc ako akciových spoločností? Ako daňových poplatníkov nás zaujíma adekvátnosť vynaložených prostriedkov! Doteraz nám však nik nedal adekvátne odpovede na tieto otázky!
Hlavná otázka však znie: Na čom, alebo na kom sa dá ešte ušetriť, aby neadekvátne platená nemocnica nebola stratová? Lieky, energie, strava, prístroje majú európske ceny. Jedinou možnosťou ako ušetriť – kde má možnosť vedenie nemocnice znížiť stratu je plat lekára, sestry a neadekvátna zdravotná starostlivosť o pacienta! Výsledkom je menej špecialistov, menej atestovaných a skúsených lekárov, menej sestier na oddeleniach. Kto je na konci toho „šetriaceho reťazca“ ?
Odpoveď znie: Pacient!
(4) Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe.
Práca a postavenie lekára v našej spoločnosti nebola a nie je ani v súčasnosti náležite ohodnotená. Chceme poukázať na to, že vo vyspelých krajinách EÚ je lekár, ako spoločensky, tak aj finančne, adekvátne ohodnotený. Nástupný plat lekára na Slovensku je necelých 600 Eur v hrubom. Slovenskí lekári boli aj sú pod hranicou ohodnotenia svojich českých kolegov. Dôsledkom neadekvátnej mzdy je jednak klesajúca úroveň lekárskeho stavu a hlavne klesajúci počet lekárov. Vo vyspelých krajinách sú slovenskí lekári najviac zastúpenými zahraničnými lekármi k pomeru k počtu obyvateľov. V roku 2009 krajom na Slovensku podľa ich analýzy, vyžiadanej Európskou úniou, chýbalo 3219 lekárov - špecialistov a táto situácia je každým rokom horšia. Aké je riešenie vlády SR a ministerstva zdravotníctva? Bola by vláda SR rovnako nečinná, ak by na Slovensku chýbalo 3200 policajtov alebo vojakov? Pripomíname, že v 10-miliónovom Česku dalo výpoveď 3800 lekárov a české zdravotníctvo bolo ochromené.
Hlavný argument súčasného pána ministra, pri rušení takmer 150 oddelení, bol ten, že nemali adekvátny počet personálu! Avšak je to len plytká a pritom podozrivá výhovorka – nedostatok personálu (lekárov, sestier i sanitárov) je takmer v každej nemocnici! Tento stav je alarmujúci a keďže sa každý rok zhoršuje je neudržateľný!
Kto na tento problém – nedostatok lekárov dopláca najviac?
Odpoveď je: Pacient!
---
Žiaľ, napriek našim dlhodobým snahám ministerstvo zdravotníctva aj naďalej pokračuje v procese transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a dlhodobo sa vyhýba akémukoľvek odbornému dialógu o možných následkoch tohto kroku.
Treba si uvedomiť, že transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti sa zásadným spôsobom mení charakter nemocníc z verejných na obchodné spoločnosti, ktorých prvoradým cieľom je tvorba zisku.
V záujme zachovania zisku týchto akciových spoločností to pri súčasnom nastavení systému v praxi znamená, že:
* môže prísť k rušeniu ďalších oddelení, lôžok, či celých nemocníc
* pacient, ktorý bude potrebovať lekársky výkon nad rámec úhrady poisťovne si bude musieť za tento výkon doplatiť, a teda zdravotná starostlivosť nebude dostupná pre všetkých pacientov
* nemocnice sa budú brániť vykonávať finančne náročné a nevýhodné lekárske výkony, resp. predpisovať takúto liečbu, čím opäť utrpí len pacient
Zo zákona pritom vyplýva, že akciová spoločnosť, ktorá vytvára dlh, má ísť do konkurzu, čo by znamenalo, že:
* nemocnica nebude môcť naďalej vykonávať svoju činnosť
* sa umožní vstup súkromného kapitálu do nemocníc
Tieto zmeny realizované ministerstvom zdravotníctva preto vnímame ako neuvážené a ako snahu ministerstva zdravotníctva zbaviť sa zodpovednosti za zdravie občanov, a teda budúcnosť tejto krajiny. Toto nie sme ochotní pripustiť a sme odhodlaní spraviť všetko preto, aby sa tak nestalo.
Vyzývame preto všetkých - našich kolegov, ale aj pacientov, ktorým situácia v zdravotníctve nie je ľahostajná, aby nás v tejto snahe podporili. V našej práci nám ide v prvom rade o zdravie pacienta a tak je to aj v tomto prípade.
Sme na jednej lodi – lekári a pacienti. A či z bej bude Titanic, alebo Noemova archa, záleží len a len od nás všetkých, nevynímajúc ani vládu SR.
Kampaň LOZ podporuje aj:
* Slovenská lekárska komora
* Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb
* Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
= Peťo, tvrdíš že všetko toto sú lži?