Niekedy si myslím, že viacerí slovenskí novinári, nevedia alebo nechcú vedieť, že Slovensko je priamo v ohrození vojny a podľa toho by mali v médiách aj písať. Ak by si to uvedomovali, potom by sme asi nemohli čítať údajné alebo aj skutočné vyjadrenia politikov typu: lietadlo s jadrovým palivom pristálo na letisku v Bratislave; pristávacia dráha v Užhorode je pár metrov od slovenských hraníc a hrozí, že ju Rusi zbombardujú; prečo predseda vlády SR nebol v Kyjeve; stíhačky MIG – 29 treba čo najskôr uzemniť; systém S-300 darujeme Ukrajine; sieť sa rozpletá, ľudí namočených v špionáži je viac; zastavenie dodávok ruského plynu by sa rovnalo vyhláseniu vojny; a podob. Totiž, ak si neuvedomujú príslušní politici, že ich niektoré vyjadrenia ohrozujú bezpečnosť štátu, tak novinári, ktorí tieto informácie šíria ďalej, by si to mali uvedomiť bezpodmienečne. V opačnom prípade, by sa dalo povedať, že pomáhajú zahraničným spravodajským službám v bezprácnom získavaní dôležitých informácií a tiež, že môžu niesť svoj podiel na šírení paniky medzi našimi ľuďmi. Pripomínam, že Slovensko je priamo konfrontované vojnovými udalosťami, ktoré už od 24.2.2022 prebiehajú na území nášho východného suseda. Ponaučenie o tom, že nie všetky informácie je vhodné zverejniť sa dá nájsť aj inde. Napríklad v čase, keď naši mladí muži, ešte chodili na povinnú vojenskú základnú službu, mali tí, čo slúžili v spojovacom vojsku na každej rádiostanici nalepenú ceduľku s nápisom. „Pozor, nepriateľ naslúcha!“ Alebo stačí, ak si novinári spomenú na slovo, autocenzúra. A potom, prečo asi dnes v obchode kúpite elektrický varič len veľmi ťažko ?

Vráťme sa ale k nadpisu, ktorý ešte rozviniem o vyjadrenie pána premiéra k tomu, že nebol v Kyjeve: ...„Už sa stalo, čo mám robiť ?...“  Podľa mňa, na provokatívne otázky novinárov mohol odpovedať veľmi stručne, napr. že sa tak rozhodol po zohľadnení všetkých dostupných informácií a tým to malo skončiť. Vôbec tam nemali novinári pretriasať jeho rodinu, osobné pocity, vierovyznanie  a podob. Je to len bulvár, a to nám nijako nepomôže pri riešení všetkých problémov, ktoré musí terajšia vláda v spojitosti s vojnou na Ukrajine riešiť. Treba pánom politikom pripomenúť, že zneužívať situáciu, ktorá nás dnes obklopuje, na zbieranie politických bodov a preferencii pre akúkoľvek politickú stranu je dnes, nielenže nevkusné, ale doslova aj nebezpečné pre obranyschopnosť nášho štátu. Na ukrajinskej televízií v titulkoch stále pripomínajú, že je nežiadúce fotiť pohyby ukrajinských vojsk a zverejňovať ich na sociálnych sieťach. Áno je tam vojna a tak sa tomu upozorneniu nedivíme.

Na Slovensku by možno teraz stačilo, ak by novinári vôbec nekládli otázky typu. Koľko majú naše ozbrojené sily vojakov, tankov, obrnených transportérov, stíhačiek, vrtuľníkov, raketometov, protilietadlových systémov, automatických zbraní, poľných nemocníc, poľných pekární, koľko máme pripravených záloh, aká je vycvičenosť našich vojsk a ich bojaschopnosť, kde sú dislokované vojenské útvary, kde sú umiestnené  protiletecké kryty, koľko ich máme v akom sú stave a podobne. Na to sa mali páni novinári pýtať vtedy, keď napr. minister Galko chcel zrušiť tankové jednotky v našej armáde, alebo keď minister Glváč nakúpil americké vrtuľníky, ktoré nemali žiadnu výzbroj, alebo keď minister Gajdoš dovolil lietať presluhujúcim migom atď. No a páni politici, by sami od seba, mali takéto otázky úplne bojkotovať alebo považovať za provokáciu.

Takže, podľa mňa, sa pán premiér zato, že nebol v Kyjeve nemal vôbec ospravedlňovať, ani to nemusí ľutovať. Určite bude mať ešte dosť príležitosti nato, aby nám všetkým ukázal, že nie je ani vojnový štváč, ani bezhlavý hazardér ale premiér, ktorého prvoradým záujmom je ochrana Slovenska a jeho obyvateľov pred vojnou.  Svetu mier. Doko.