Tak a prišlo to. Avizovaná charitatívna akcia na škole, kde dennodenne  naše deti "potia krv" (podľa nich), aby sa niečo do tých hláv vsadilo a zapadli do priemeru ostatných. Ostatných je das okolo tisíc dvesto...Dosť,nie?? Akcia zvaná SPRIGFEST 2007...Ja viem, že Vám to nič nevraví, však ako by aj mohlo..a možno Vás to ani nezaujíma...však prečo by aj malo?!?!...Brusel  je ďaleko od niektorých z Vás...Takže prišla oslava májových dní a my rodičia "trápiacich" sa detí dostali sme príležitosť ukázať prípadným záujemcom a rodičom a neznalým deťom "čo nového na Slovensku". Jednoducho prezentácia Slovenska v predajnom stánku s pochutinami, jedlo, pitím a pokecom.  (fotky dodám...ak Vás to vôbec zaujíma...)

Nervy vreli, nakoľko sme sa chceli prezentovať v najlepšom svetle a ako to už u Slovákov býva zvykom...všetkým vytrieť zrak...(čo iné??!!). Piatok. Ráno  8,30...stánok zívajúci holotou ako buk na jar, stojí na vyvýšenom okruhlom námestíčku uprostred školy. Uprostred ostaných svojích "bratov"...Dobrovoľne sme prišli piati rodičia, ktorým "začína služba" a ukladáme  všetko, čo kto prispel, žienky napiekli, poprípade, ak niekto niečo dodal do "baru"...Je toho habadej...no najviac práce nám dalo upraviť stánok tak, aby bolo vidno..."Hééj, tu je SLOVENSKO"...Podarilo sa a celkom úspešne. O jedenástej, keď sa z obdaľeč postaveného pódia začalo ozývať prvé náznaky, že začiatok je tu...a aj bol.

Deti začali vystupovať s nacvičeným programom, na obrovskom parkovisku sa "rozbiehali" boje o prvenstvo vo futbale, zo stánkov sa začal valiť dym a vôňa opečeného mäska,  za budovou  "pre vyššie stupne" sa zbiehali tínedžeri a koncertovali, bojovali o prvenstvo v baskete, futbale a dobrovoľníci do nemoty opekali mäso v marinádach. Húfy zvedavcov (na svoje šikovné deti) sa začali pomaly trúsiť areálom školy. Akonáhle sme porozkladali naše štrúdle jablkové, makové a "onaké",  koláče, bábovky a div sa svete... obyčajné obložené chlebíky s udenou klobásou...hladno a zvedavo  sa začali pristavovať inokrajci,  kupovať a ochutnávať. Kolegyne, čo vedia "dvojjazyčne" ako vlastný jazyk...predávali jedna radosť.Lepšie povedané, dalo im to poriadne zabrať , vysvetliť domácim, že mak v koláčoch ich nemôže priviesť do stavu "beztiaže" a zaradiť ich do drogovo závislých ľudí..!! (ale štrúdlu už poznali).

 Španieli  odvedľa začali  po nás permanentne hádzať vražedné pohľady, až sme sa zľakli, že bude tretia svetová...Po pravici naši "bratia Česi"...len potmehúdsky načierali do hrnca s gulášom a lákali všetkých aj na dobré české pivečko...Išlo to. Nakoniec nebolo času pozerať si "do tanierov"...kto koľko, ako a akej chuti...Vo veľkom sa začal zaplnovať celý školský areál rodičmi, priateľmi školy a zamozrejme tými tisíc dvestovkami detí , čo sú tam ako doma! Piatok. Ani tri hodiny poobede a my sme mali veľké obavy, čo ešte ponúknuť...všetko mizlo ako po hladomore a každý kto sa pristavil, najprv zdvihol oči k označeniu stánku a lámavo čítal..."SLOVAKIA...óóó..Slovakia, halusky, halusky.".. Hop, halušky dneska neboli....tak sme im to sľúbili na sobotu...ale aj tak pojedli a  popili, čo "stôl dal" a my ...pyšné mamičky  a ockovia slovenských detí...s nasadeným úsmevom ... tešili sme sa na sobotu. Budú HALUŠKY!!

Sobota. Začiatok na papieri o 11 hodine. Zabudnite! Tí, čo vedeli, ako to tam chodí...prišli rovno na obed. A aj na olovrant. Najesť sa samozrejme...veď to bolo o prezentácii hlavne jedla a receptov z vlastných krajín. Zástupcovia ratolestí a danej krajiny sa dnes pripravili  naozaj bojovne, každá prítomná krajina (túto školu navštevujú Angličania, Francúzi, Španieli, Gréci, Poliaci, Taliani, Nemci, Holanďania, Belgičania, Česi a Slováci)...začala dnes variť, vyvoniavať, až návštevníci nevedeli, čo  skôr. Naše prekvapko boli HALUŠKY s kyslou kapustou a slaninou...Stánok sme preplnili aj štrúdlami (aj s makom..už si zvykli!), aj lístkovými koláčikmi...ale keď sa priniesol hrniec voňavých halušiek a otvorili sme mu "poklop"...Môžem Vám svätosväte povedať...Slovensko sa vo svete nestratí, nemajme boja!!!  Dobré jedlo, dobrí ľudia a naša kultúra im okamžite nabudili chuťové poháriky (ak nie poháre), pretože 15 litrový hniec s vôňavými haluškami padol "za obeť" za 45 minút!!! Objednali sme u nášho šikovného pána kuchára v EU ešte jednu dávku...na olovrant. Povedali sme si ...obed ste už mali! Prechádzkou pomedzi  návštevníkov ste videli držiace taniere s našimi haluškami a počuli ..."halusky, halusky"... jeden môj poznatok: nesnažne sa im vysvetľovať, čo to je za jedlo, pretože akonáhe sme im vraveli zloženie (patrí to aj k maku), neveriaci odchádzali...Stačili slová : "Slovak špecialite HALUŠKY"... a mali sme práce obslúžiť všetkých hladných a znalých Slovenska.

Celá sobota bola super..na pódiu vystupovali skupiny, deti sa dočkali svojích medailí...ľudia poctivo trénovali svoje žuvacie svaly a bola to jedinečná príležitosť zastaviť trochu čas..v uponáhľanom svete práce a virvaru. Smiech, radosť, spev...a dobré jedlo.

Bol tu koniec, pol šiestej...stoly prázdne, hrnce prázdne, káva dovarená... a my unavení, ale šťastní. A hrdí, že sme mohli byť dva dni na nohách a ponúknuť jedlom a slovom ľudí rôznych národností a zvykov, našou "tradíciou"...Usmiate tváre okolo chodiacich,  pochvalné slová od "najvyšších" zo školy aj neznámych a uznanlivé pohľady od susedov od vedľa...Na začiatku bol malý strach, na konci bola veľká radosť. Snáď sme aspoň touto troškou prispeli  na charitu a na dobrý zvuk o Slovensku. Už teraz sa tešíme na budúci rok. Ak budete mať cestu okolo..ste srdečne pozvaní! Národov a chutí je tu na rozdávanie...A dobrých ľudí ešte viac!

Viem, viem, dlhé...ale pocity a dojmy sú omnoho "dlhšie". Pekný deň.