- Zabúdaš ma. - stála vo dverách ako výkričník mojej mizernej existencie.
Myslím, že som neodpovedal.
- Zabúdaš ma ! - ľahostajne zvýšila hlas. A pozerala ponad moju hlavu cez okno niekam ďaleko.
- Myslíš si, že keď prehlušíš všetky moje slová mlčaním, zvíťazíš?-
Nerozumel som . Vzdialenosť za mojou hlavou sa predlžovala a ja som cítil chlad jesene a počul som šuchot lísta, akoby niekto opatrne našľapoval snažiac sa o úplnú hladkosť pohybu.
- Ženy vedia vycítiť smrť. - dodala celkom zbytočne, lebo vtedy som už vedel, že neodbytnosť jej otázok je len nástojčivým ignorovaním skutočnosti.
Boli sme mŕtvi.
Obaja.
Obaja
08.11.2008 18:58:38
Komentáre
hm skvelé texty...
odteraz budem :)